Nastal obdivuhodný súlad s postojoch politikov, finančníkov a akciových trhov: všetci si želajú kompromis, všetci sa obávajú komplikácií a nechcú riskovať. Aj keď niektorí analytici dosť odvážne tvrdia, že aj s odchodom Grécka nenastane katastrofa, iní to nevidia tak optimisticky. Sú aj takí, ktorí si naopak myslia, že práve vystúpenie Grécka z eurozóny zachráni celú EÚ. Myslia si, že v opačnom prípade už nič eurozónu nezachráni. Zdôvodňujú to jednoducho: ak by Grécku v jeho žiadostiach vyhoveli a urobili ústupky, požiadajú o to isté aj Írsko, Portugalsko, Cyprus a Španielsko zmietajúce sa v problémoch. A toto EÚ už neutiahne…
Optimisti a pesimisti sa zhodujú v jednom: odídu či neodídu Gréci, v každom prípade budú veľké problémy. Inak to byť ani nemôže. Momentálne všetci čakajú, ako pochodia Gréci v Berlíne. Nemecko je totiž najväčším hráčom a veľa záleží na tom, akú bude mať „náladu“. Zatiaľ nik nevie predpovedať, ako sa k tomu postaví Nemecko: vyhlási, že Grécko musí škrtať, škrtať a škrtať alebo mu dovolí dýchať voľnejšie? Ak trochu uvoľní reťaz, o to isté požiadajú aj iné problémové štáty. Ktoré východisko je najlepšie?..
Nemecko a pochopiteľne aj celá EÚ si musí dávať veľký pozor, veď už tento rok sa uskutočnia parlamentné voľby v Španielsku, Veľkej Británii a Dánsku. EÚ musí prijať mimoriadne dôležité a bolestivé rozhodnutie. A nemôže čakať – musí ho prijať práve teraz, v jednom z najhorších období v moderných dejinách Európy z pohľadu dostatku finančných prostriedkov, produktivity práce, dostatku pracovných miest a úspešnosti trhov.
Ako to Európska únia plánuje s Gréckom do budúcnosti? Pôvodným plánom Trojky bolo do roku 2020 zmierniť štátny dlh k HDP na 120 percent. Finanční analytici tvrdia, že sa to sotva podarí, presnejšie, je to takmer isté, že sa to nepodarí. Domnievajú sa, že vývoj gréckeho dlhu a deficitu, bez ohľadu na veľmi nízke sadzby gréckych dlhopisov, zostane nepriaznivý. Poukazujú na to, že Grécko sa vôbec nepolepšilo: namiesto toho, aby svoje zadlženie vo vzťahu k HDP znižovalo, naďalej každý rok svoj dlh zvyšuje. A zatiaľ sa nijaké veľké zmeny nečrtajú.
Analytici poukazujú na mimoriadnu komplikovanosť rokovaní medzi Gréckom a Nemeckom, zastupujúcim eurozónu. Tvrdia, že neexistuje možnosť kompromisu alebo politického riešenia. Nemecko si nemôže dovoliť ďalšiu prehru. Spustilo sa kvantitatívne uvoľňovanie Európskej centrálnej banky, proti ktorému Nemecko jasne vystupovalo a proti nemu samozrejme hovorí i výhra Syrizy v gréckych voľbách. Eurozóna musí urobiť razantný krok a za každú cenu zastaviť rast dlhu Grécka, Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska.
Analytici preberajú rôzne varianty, napríklad aj ten, že k dohode medzi Nemeckom a Gréckom nedôjde. Potom Grécku nezostáva nič iné ako bankrot. Grékom sa možno podarí získať nový úver od Európskej centrálnej banky alebo Európskeho stabilizačného mechanizmu. Ale kvôli tomu by bolo treba znížiť alebo odpustiť časť dlhu – či už na základe rokovaní, alebo prostredníctvom vyhlásenia konkurzu. V tom prípade by Grécko platilo asi iba 30 až 40 centov na dolár dlhu.
V každom prípade analytici prízvukujú, že v tomto roku nastanú veľké politické zmeny a „predgrécke“ časy sa už nikdy nevrátia. Skrátka všetko bude inak. Takmer nik nevie, ako to vlastne bude, ale všetci vedia, že to bude úplne inak. Nechajme sa prekvapiť…
eu



















