“Oceňujeme úroveň sociálneho dialógu s ministrom školstva a konzultácie o zmenách v školskej legislatíve,” uviedol Ondek.

 

Negatívne vnímajú nesúrodé riešenie problémov vysokých škôl

“V roku 2021 dôjde k zníženiu rozpočtu verejných vysokých škôl až o 24 miliónov eur, čo spôsobí prepúšťanie zamestnancov a ohrozí nevyhnutné zvyšovanie kvality a konkurencieschopnosti slovenského vysokého školstva, vedy a výskumu,” poznamenal.

.

Ondek tvrdí, že minister školstva dokázal počas pandémie zabezpečiť financovanie osobných nákladov zamestnancov školstva pri dištančnej aj prezenčnej forme vyučovania.

“Zamestnanci, ktorým nebolo možné prideľovať prácu mimo pracoviska, mali prekážku v práci na strane zamestnávateľa a dostávali náhradu príjmu vo výške 80 percent svojho funkčného platu,” vysvetlil Ondek.

Minister podľa neho dostatočne zrozumiteľne informoval o prijímaných opatreniach a prostredníctvom portálu ucimenadialku.sk poskytol učiteľom dostupný zdroj informácií k realizácii online vzdelávania na všetkých úrovniach.

“Zabezpečil finančné prostriedky na udržanie zamestnanosti v základných umeleckých školách a materských školách a vyčlenil 11 miliónov eur na takzvané pandemické odmeny, ktoré sa však netýkajú zamestnancov školstva v rámci originálnych kompetencií samosprávy, zamestnancov na vysokých školách či ministerstva práce,” zhodnotil Ondek.

Školskí odborári oceňujú, že ministerstvo začalo konzultácie aj so zástupcami odborového zväzu školstva v súvislosti so zmenami v školskej legislatíve. Pozitívne hodnotia aj snahu ministra o zjednotenie financovania a riadenia školstva v rámci predloženého návrhu novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, v ktorej sa navrhuje presun kompetencií veľkej skupiny zamestnancov školstva z ministerstva vnútra späť na ministerstvo školstva.

V roku 2020 sa podľa slov Ondeka šéfovi rezortu školstva nepodarilo presadiť valorizáciu tarifných platov zamestnancov školstva v roku 2021.

„Vyčlenenie finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na nadtarifné zložky platu pre zamestnancov v školstve v prenesenom výkone pre zhruba 78.000 zamestnancov, pričom v školstve pracuje okolo 155.000 zamestnancov, nepovažujeme za správne riešenie,“ povedal Ondek.

Zároveň nesúhlasia s návrhom ministra na využitie týchto finančných prostriedkov na poskytnutie príspevku na úhradu rozdielnych regionálnych životných nákladov, čo považujú za úlohu samosprávy.

Branislav Gröhling: V roku 2021 budeme na ministerstve školstva žiť vysokými školami

V roku 2021 budú na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR žiť vysokými školami. V koncoročnom rozhovore to pre TASR uviedol šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, sa pripravuje niekoľko zmien, ktoré budú súčasťou novely zákona o vysokých školách. Jedna zo zmien sa ma dotknúť aj nového spôsobu voľby rektora.

“Jednou z noviniek sú funkčné miesta. Ak profesor z Oxfordu alebo Harvardu príde na Slovensko učiť, tu profesorom nie je. Musel by si urobiť naše habilitačné a inauguračné konanie a až potom by ho na slovenskej vysokej škole považovali za profesora,” uviedol minister školstva s tým, že toto sa bude meniť.

Ako podotkol, miesto docenta a profesora nebude viazané na titul, ale na reálne výsledky a výkon daného kandidáta.

“Nastavujú sa podmienky. Toto miesto bude obsadzovať len niekto, kto dlhodobo kvalitne publikuje a aj tvorí. Miesto bude musieť vždy na základe svojej práce obhájiť každých päť rokov,” povedal minister školstva.

Rezort školstva plánuje vytvárať samostatný projekt na získanie profesorov na vysoké školy, čím prinesie zahraničných profesorov na Slovensko. Ministerstvo ich alebo jednotlivé vysoké školy bude finančne podporovať.

“Takýmto spôsobom prinesieme zahraničných odborníkov aj na naše vysoké školy. Chceme ich tak skvalitniť, priniesť do nich medzinárodný rozmer a zatraktívniť ich tak aj pre našich študentov,” poznamenal Gröhling s tým, že sa bude dvíhať i latka celého slovenského školstva.

V novele zákona o vysokých školách sa bude nachádzať podľa ministra školstva aj nový spôsob voľby rektora. Poukázal pritom na nedávnu situáciu, keď akademický senát Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave prijal návrh na odvolanie rektora Miroslava Fikara.

“Myslím si, že treba zmeniť celý pohľad na voľbu rektora a my budeme predstavovať, ako by to mohlo byť aj na základe inšpirácií zo zahraničných vysokých škôl. O voľbe by rozhodovala novovytvorená a kompetenčne vyvážená správna rada s novým zložením. Jej členov by v rovnakom pomere menoval akademický senát a ministerstvo,” vysvetlil Gröhling.

Minister tiež dodal, že v rámci novej metodiky financovania vysokých škôl podľa kvality sa prenastaví aj financovanie projektov VEGA a KEGA.