Atény, Moskva, 5. apríla, 2015 (HSP-Petros Giannakouris)
Svetové média pokračujú v komentároch ohľadom “prežitia” Grécka. Väčšina predpovedí je malo optimistická. Mnohí predpovedajú Grécku krach a odchod z eurozóny. Niektorí však vidia svetlo na konci tunela. Prízvukujú však, že nie je to “EÚ-tunel”…
Analytici sa v tomto zhodujú s fyzikmi: ak niekde niečo ubúda, na opačnej strane zákonite musí niečo pribúdať. Spomínajú pritom na epizódu s rozpadom RVHP. Západu sa podarilo zlikvidovať tohto “socialistického obchodného monstera”. Novým demokraciám, ktoré vznikli po viac alebo menej nežných revolúciách pred štvrťstoročím, ponúkli bohatý západný trh. Povedali im: “Načo vám bude východný sused? Obchodujte s nami. Bude to lepšie a výhodnejšie”.
Východné demokracie začali obchodovať so Západom, na čo vôbec neboli pripravené. Mnohí skrachovali. Ostatní sa chceli zasa vrátiť na východný trh. Ale kdeže! Všetky “teplé miestečka” už boli obsadené. A kým? Tými západnými spoločnosťami, ktoré odhovárali nové demokracie, aby obchodovali s Východom. A tak nové demokracie na niekoľko rokov zostali vo vzduchoprázdne: na Východ sa vrátiť už nemohli, pretože tam bolo všetko obsadené a na Západe ich nik nechcel. Až po dlhých rokoch úmornej práce sa trochu prehryzli na západné trhy a čiastočné sa vrátili na východné. Ale stratili veľa rokov, financií, času, nervov a síl…
Analytici prízvukujú, že sa podobná situácia vytvára aj v prípade Grécka. Západ ani veľmi nevie, ani veľmi nechce pomôcť Grékom. Čo majú robiť? A preto sa čoraz častejšie otáčajú na Východ… Niektorí analytici dokonca tvrdia, že pre Grékov je to posledná nádej – finančná pomoc z Ruska.
V tejto súvislosti viacerých zaujíma stretnutie gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa a ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktoré sa uskutoční 8. apríla. Vrabce čvirikajú, že budú hovoriť aj o finančnej pomoci zo strany Ruska. Moskva už pred časom deklarovala, že je ochotná ponúknuť Grécku financie, ale to bolo ešte pred tým, ako krajiny eurozóny začali páliť mosty a začali hovoriť o neodkladnom splácaní dlhu. Všetko sa zmenilo.
Experti hovoria, že Grécku dôjdu peniaze do 20. apríla. Tlak gňaviaci Atény, aby už konečne pripravili dôveryhodný zoznam reforiem, ktoré by umožnili Grécku prijať poslednú tranžu pomoci v hodnote zhruba 7 miliárd eur, každým dňom rastie. Zatiaľ sa ale veriteľov presvedčiť nepodarilo. Ostatný zoznam reforiem zamietli pod stôl tento víkend. Ako to tak zostane, ďalšia pomoc zostane pod zámkom. Čo bude robiť nová grécka vláda? Presnejšie – čo jej zostáva?..
Alexis Tsopras v pondelok v parlamente prízvukoval, že veritelia konečne očakávajú diskusiu o nevyhnutnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu. Zdôraznil, že bez takéhoto kroku nie je možné dlh vrátiť. Analytici poukazujú na to, že Grécko je závislé na poslednej tranži pomoci, pretože v apríli má vyrovnať splátky úverov, prvú vo výške 450 miliónov eur pre MMF už 9. apríla.
Zostalo už iba pár dní. V tejto súvislosti by stretnutie dvoch predstaviteľov Grécka a Ruska 8. apríla prišlo Tsiprasovi veľmi vhod a Rusko by mohlo včas poskytnúť zadlženému Grécku finančnú pomoc. V minulosti už takúto ponuku poskytlo. A nemá problémy s financiami ani dnes…
Experti pripomínajú, že nejde iba o bežné medzištátne rokovania a dohody. Grécko a Rusko spája tesná historická minulosť. Grécko má rôzne kultúrne väzby s Ruskom, rovnaké kresťanské tradície a zdieľalo aj kritiku európskych sankcií voči Rusku po anexii Krymu a konflikte na východnej Ukrajine. Nemecký denník Der Spiegel v pondelok napísal, že grécka vláda bude rokovať o znížení cien zemného plynu z Ruska a zrušení embarga na určité typy gréckych výrobkov, ako je napríklad ovocie. Rusi sú ochotní pomáhať Grécku.
Mnohí analytici prízvukujú, že by sa Tsipras a Putin mohli dohodnúť. Zsolt Darvas z európskeho think tanku Bruegel pre CNBC povedal, že pokiaľ by Grécko išlo po peniaze do Ruska, mohlo by to mať ďalekosiahle dôsledky. “Naozaj dúfam a verím, že Tsipras a ďalší členovia gréckej vlády pochopia, že sú členmi Európy a ich budúcnosť je v Európe. Peniaze z Ruska by mohli vyvolať väčšiu nedôveru medzi Gréckom a jeho susedmi,” zdôraznil a potvrdil tým, že Brusel by nebol nadšený tým, keby Rusko pomáhalo Grécku.
Experti pripomínajú, že Grécko potrebuje tretiu pomoc vo výške okolo 30-40 miliárd eur rozložených na najbližšie tri alebo štyri roky. S dôverou, akú má dnes Grécko z pohľadu jeho veriteľov, najmä Nemecka, by mohlo byť získanie väčšieho balíka pre Grécko náročnejšie.
Veritelia nesúhlasia s vyplácaním pomoci bez toho, aby neboli predložené opatreniami zo strany vlády v Aténach. Rovnako Európska centrálna banka v najbližšej dobe neplánuje zmäkčiť svoj postoj voči Grécku. A 8. apríla Tsipras sa stretne s Putinom.
Možno to bude bežné stretnutie a debaty o možnej spolupráci, ale môže sa to trochu “zvrtnúť” a obidvaja štátnici sa dohodnú na užšej spolupráci Grécka a Ruska. Ako na to bude reagovať Brusel?..
eu




















