Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. februára (TASR) – Zriadenie Slovenského historického ústavu (SHÚ) v Ríme má zatiaľ podporu pléna Národnej rady SR. Zákon, ktorý túto inštitúciu vytvára, sa dnes dostal do druhého čítania. Právnu normu predložili spoločne poslanci Smeru-SD Otto Brixi a Anton Martvoň a kresťanský demokrat Jozef Mikloško. Ústav by mal byť rozpočtovou organizáciou štátu s napojením na rozpočet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Sídliť má podľa predkladateľov v Bratislave, výskumné pracovisko v Ríme.
SHÚ by sa venoval vedecko-výskumnej a vydavateľskej činnosti, systematicky by skúmal archívne materiály a historické knižné fondy so vzťahom k Slovensku a Slovákom. Náplňou jeho práce by mala byť tiež umenovedná činnosť vo verejných a súkromných galériách a múzeách a vydavateľská činnosť s cieľom informovať verejnosť o svojich vedeckovýskumných a iných aktivitách.
Ústav by mali tvoriť vedecká rada, rada ústavu a riaditeľ. Vo vedeckej rade by mali sedieť odborníci z odborov histórie, práva, dejín staroveku a stredoveku, moderných a cirkevných dejín, archívnictva a knihovníctva. Spôsob navrhovania členov vedeckej rady má mať na starosti minister školstva. Nominácie by mohli podávať ministri zahraničných vecí, kultúry, šéf Slovenskej akadémie vied, riaditeľ Slovenského národného archívu a dekani filozofických fakúlt so sídlom na území SR.
Radu ústavu by mali tvoriť riaditeľ SHÚ, riaditeľ SI v Ríme, ktorý má byť zároveň zástupcom riaditeľa SHÚ a tajomník SHÚ. Štatutárnym orgánom ústavu by mal byť riaditeľ. Navrhovať ho má minister školstva, schvaľovať vedecká rada nadpolovičnou väčšinou všetkých jej členov. Zákon rieši aj odvolanie riaditeľa či člena vedeckej rady. O funkciu by mohli prísť pre právoplatné odsúdenie za trestný čin alebo ak najmenej šesť mesiacov nevykonávali svoju funkciu. SHÚ by mal hospodáriť s vlastným rozpočtom, majetkom štátu a darmi.
Predkladatelia tvrdia, že podpora činnosti SHÚ je z pohľadu nielen vedeckého, ale aj z perspektívy národných a štátnych záujmov Slovenska o to naliehavejšia, že všetky okolité štáty majú v Ríme podobné ústavy, ktoré vyvíjajú aktívnu výskumnú, publikačnú a kultúrno-diplomatickú činnosť.
"Absencia slovenskej vedy v citlivom a prestížnom rímskom a vatikánskom vedeckom a kultúrnom prostredí spôsobuje Slovensku vážnu škodu, znemožňuje slovenským historikom skúmať bohaté historické pramene," uvádzajú v dôvodovej správe k návrhu. Podľa poslancov má táto absencia za následok, že slovenské dejiny sú v rímskom vedeckom prostredí málo známe. Slovensko to podľa nich stavia do pozície nekultúrnej krajiny, neschopnej vlastnej vedeckej prezencie na medzinárodnom poli.
.jpg)
