Sociálne odkázaní dlžníci by mohli podľa SDKÚ platiť dlhy z dávok. Návrh však cez NRSR neprešiel

Bratislava 14. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Platiť zo sociálky by mohli, ale zmenila by sa úplne filozofia sociálnych dávok

Sociálne odkázaní dlžníci by mohli platiť svoje dlhy z dávok v hmotnej núdzi. Navrhujú to poslanci SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, Pavol Frešo a Viliam Novotný v novele exekučného poriadku, ktorú predložili v úvode jedenásteho dňa 14. schôdze Národnej rady SR.

V súčasnosti sa podľa poslancov poberatelia týchto dávok vyhýbajú plateniu svojich pohľadávok. Sociálne odkázaní dlžníci si často ani nehľadajú prácu, ktorá by im priniesla príjem, len aby sa exekúciám vyhli. Predkladatelia návrhu preto chceli na riešenie tejto situácie umožniť exekúcie aj na dávky a príspevky v hmotnej núdzi do výšky jednej tretiny priznanej sumy týchto dávok. Ďalším cieľom novely exekučného zákona bolo zabezpečiť to, aby ľudia neboli pre malé pohľadávky zaťažovaní pri ich vymáhaní formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si ako odmenu účtujú exekútori.

Návrh cez NRSR neprešiel

Poslanci z opozičnej SDKÚ-DS neuspeli v Národnej rade (NR) SR s návrhom na to, aby aj dávky a príspevky v hmotnej núdzi podliehali exekúciám. Plénum pri dnešnom hlasovaní neodobrilo návrh novely exekučného poriadku od Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného (všetci SDKÚ-DS).

V súčasnosti sa podľa strany poberatelia týchto dávok vyhýbajú plateniu svojich pohľadávok. Sociálne odkázaní dlžníci si často ani nehľadajú prácu, ktorá by im priniesla príjem, len aby sa exekúciám vyhli. Predkladatelia návrhu preto chceli na riešenie tejto situácie umožniť exekúcie aj na dávky a príspevky v hmotnej núdzi do výšky jednej tretiny priznanej sumy týchto dávok.

Ďalším cieľom novely exekučného zákona bolo zabezpečiť to, aby ľudia neboli pre malé pohľadávky zaťažovaní pri ich vymáhaní formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si ako odmenu účtujú exekútori. “Súčasná právna úprava totiž vytvára stav, keď pri malých dlžných sumách vymáhaných exekútormi výška konečnej sumy často výrazne presahuje pôvodnú pohľadávku,” odôvodňovali poslanci. Preto v novele navrhovali, aby odmena pre exekútora nemohla presiahnuť hodnotu samotnej dlžoby.”

Na pretrase bude aj novela Branislava Škripeka o nahote v tlači a obžaloba Gašparoviča

Poslanci sa majú tiež vrátiť k novele, ktorou chce Branislav Škripek (OĽaNO) bojovať proti nahote v tlači. Zákonodarca chce svojou novelou zakázať predaj a rozširovanie tlače a iných vecí, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť osobám mladším ako 18 rokov. Mieni dosiahnuť, aby v pravidelnej dennej tlači a periodikách, ktoré nie sú označované ako erotické, sa obscénne zobrazenie ľudského tela nemohlo vyskytovať. Poslanec odmietol, že by išlo o cenzúru. KDH už avizovalo, že návrh novely podporí. Poslanec SaS Juraj Droba hovorí v súvislosti s návrhom o zásahu do slobody jednotlivca, podnikania a tiež o štátnej šikane voči vydavateľom.

Poslanci sa dnes budú zaoberať aj návrhom na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Tému otvoria na mimoriadnej schôdzi, ktorú iniciovala opozícia a predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) ju zvolal nadnes na 13.00 h. Na schôdzu pozval aj hlavu štátu, tá prísť neplánuje.

Opoziční predstavitelia sa v návrhu na obžalobu snažia dokázať, že Ivan Gašparovič úmyselne porušil ústavu, keď nevymenoval parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na generálneho prokurátora. Podľa opozície tým prezident prekročil svoje ústavné právomoci. Navrhovatelia v obžalobe tvrdia, že prezident v rozpore s ústavou nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov, keďže nekonal v primeranej lehote o vymenovaní alebo nevymenovaní parlamentom riadne zvoleného kandidáta do funkcie.

Na to, aby sa obžaloba dostala pred Ústavný súd SR, ktorý o nej ako jediný môže rozhodnúť, je potrebné, aby za ňu v parlamente zahlasovalo aspoň 90 poslancov. Takýto výsledok je však nereálny, keďže vládny Smer-SD ju podporiť odmieta.