NRSR: Nových poslancov čakajú nové pravidlá, ktoré začali platiť po voľbách

Bratislava 28. marca (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Pavel Neubauer)

Nových aj staronových poslancov NR SR čakajú v tomto volebnom období viaceré zmeny oproti minulosti. Parlament ešte v starom zložení odhlasoval, že jeden poslanec môže zamestnať maximálne troch asistentov, pričom jeden asistent nemôže pracovať pre viacero členov snemovne. Zmenili sa aj pravidlá pri predkladaní zákonov

S návrhom na obmedzenie asistentov prišiel v súčasnosti už exposlanec Smeru-SD Vladimír Petráš. “Navrhuje sa ustanoviť maximálny počet troch asistentov pre jedného poslanca z dôvodu, aby nedochádzalo k požiadavkám na uzavretie zmlúv s minimálnou sumou, napríklad dve eurá,” vysvetľoval.

Uprostred roka 2014 bol stav taký, že 150 poslancom pomáhalo pri práci dovedna 346 asistentov. Každý člen v snemovni mal tak v priemere 2,3 asistenta. Najviac ich vtedy mali Ľubomír Galko (SaS) a Richard Vašečka (OĽaNO), pre ktorých pracovalo sedem pomocníkov. “Ani jeden z nich to nerobí na plný úväzok. Majú to buď ako vedľajšie zamestnanie, alebo sú to študenti. Každý z nich robí niečo iné. Niekto ma sprevádza na cestách do regiónov, iní zabezpečujú legislatívu, ďalší sa mi stará o poštu a vybavovanie agendy. Asistent z východného Slovenska mi zabezpečuje styk s ľuďmi na východe. Majú to celkom pekne rozdelené a každý takto získa cenné skúsenosti, čo sa im zíde aj do ďalšej praxe,” vysvetľoval vtedy pre TASR Galko. Posledným rekordérom bol pred rokmi, v súčasnosti už exposlanec, Peter Gabura (KDH) s desiatimi pomocníkmi.

Na poslaneckú kanceláriu a asistenta má každý poslanec na mesiac pridelenú rovnakú sumu peňazí, ktorá dokopy predstavuje 2,7-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak má niektorý poslanec viac asistentov, pridelený balík peňazí musí medzi nich rozdeliť v pomere, na akom sa dohodnú. Niektorí asistenti pracovali aj pre viacero poslancov.

Nové pravidlá čakajú na členov snemovne aj priamo pri výkone legislatívnej činnosti. Vlani schválená novela rokovacieho priadku NR SR totiž zakazuje tzv. nepriamu novelizáciu zákonov, čo je prax, keď poslanci cez zmenu zákona novelizujú aj iné nesúvisiace právne normy. “Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona,” uvádza sa v texte. Ak takáto situácia nastane, predsedajúci schôdze nedá o návrhu hlasovať. Jeho autor však bude môcť vyjadriť námietku, o ktorej rozhodne plénum. Ak mu dá väčšina za pravdu, o nepriamej novele sa hlasovať bude.

Nepriame novely využívali v rôznej miere všetky doterajšie vládne koalície, opoziční poslanci takýto postup vždy kritizovali. Jeden z posledných prípadov bol, keď vtedajší poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi zasiahli proti šmejdom cez novelu zákona o hospodárskej mobilizácii. Za vlády Ivety Radičovej chcel zase koaličný Most-Híd cez zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve riešiť otázku nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.

Nový rokovací poriadok tiež zamedzuje praxi, ktorá sa rozšírila najmä v radoch opozície. Tá spočívala v tom, že plénum poslanecký návrh zákona prerokovalo, dotyčný poslanec však krátko pred hlasovaním svoju právnu normu stiahol a predložil ju na najbližšiu schôdzu. Tam o nej členovia snemovne rokovali opäť. Po novom platí, že ak navrhovateľ stiahne svoj návrh, opätovne zaradiť ho do programu bude možné až po šiestich mesiacoch. Aj tu však bude možné uplatniť výnimku. Ak predseda parlamentu dá návrh, aby tá lehota bola kratšia, plénum mu to môže odhlasovať.