Borec začal liečiť justíciu nie homeopatikami, ale antibiotikami

Bratislava 18. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Podľa Martvoňa Borec nasadil antibiotiká

Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) je konečne tým šéfom rezortu, ktorý začal liečiť justíciu nie homeopatikami, ale antibiotikami. Na dnešnom rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR to vyhlásil poslanec Anton Martvoň (Smer-SD). Borec členom výboru predstavil Správu o základných otázkach justície, o ktorej plénum rokuje od 9. hodiny. Opozícia, ktorá rokovanie o justícii žiadala, dnes až na Miroslava Kadúca (OĽaNO) na výbore chýbala.

“Každá bývala vláda si myslela, že sa justícia vylieči sama. Pán Borec prichádza so systémovými krokmi, ktoré budú mať úspech. Problémy justície sa ale nedajú vyriešiť za trištvrte roka. Myslím, že v priebehu štyroch, poprípade ôsmich rokov ju vylieči,” povedal Martvoň.

Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) upozornil, že odo dňa, kedy bolo schválené programové vyhlásenie vlády, v rámci rezortu spravodlivosti zavládli podmienky také, že už nie sme svedkami hašterenia medzi najvyššími ústavnými činiteľmi. Zároveň upozornil, že Slovensko je z hľadiska justície v hodnotení podľa správy Svetového ekonomického fóra na 140. mieste zo 144 krajín práve pre chaos a hašterenia v čase bývalej vládnej koalície. “Údaje sa zbierali od februára do apríla 2012, teda za vlády Ivety Radičovej, keď ministerkou spravodlivosti bola Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). Ten kto kričí, je si na vine sám,” odkázal Madej.

Kadúc Madeja upozornil, že štatistické zisťovania do spomenutého rebríčka prebehli v rokoch 2010 a 2011, kedy ešte “dobiehala” práve vláda Roberta Fica (Smer-SD). Najnedôveryhodnejšia osoba stojí na čele Najvyššieho súdu SR, ktorú ste tam dosadili vy,” vyhlásil Kadúc na adresu Smeru-SD.

Výbor hlasmi všetkých prítomných siedmich poslancov správu odobril a odporučil plénu NR SR zobrať ju na vedomie.

Borec uvažuje vniesť externistov do samosprávy prokuratúry

Bolo by vhodné, aby bola prokurátorská samospráva posilnená o členov z externého prostredia a takto zreformovanú samosprávu by bolo následne možné zapojiť do procesu výberu nominantov na kandidáta na generálneho prokurátora. Vyplýva to zo Správy o základných otázkach justície, ktorú na úvod 14. rokovacieho dňa 11. schôdze parlamentu predstavil minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD).

K dôveryhodnosti prokuratúry neprispela voľba generálneho prokurátora

Na margo nízkej dôveryhodnosti prokuratúry, ktorá má podľa ministra vplyv na dôveryhodnosť súdnictva, Borec uviedol, že ide o dôsledok spolitizovanej voľby kandidáta na generálneho prokurátora a opakovaných pokusov o politické ovládnutie prokuratúry. “Vláda rešpektuje postavenie prokuratúry ako samostatnej sústavy štátnych orgánov. V záujme zvýšenia dôveryhodnosti prokuratúry však bude potrebné modernizovať prokurátorskú samosprávu a vhodne ju prepojiť so systémom verejnej kontroly,” avizuje minister.

Súdnictvo ničí aj mediálny tlak, ktorý na neho vyvíjajú politici

Nezanedbateľná časť objektívnych problémov justície je podľa správy dôsledkom nevhodných justičných experimentov a politického zasahovania do systému súdnictva z minulých období. V 15-stranovom dokumente sa tiež uvádza, že osobitné škody spôsobuje najmä presadzovanie tzv. mediálnej justície, keď politici vytvárajú tlak na rozhodovanie v konkrétnych kauzách, ako aj pokusy rozdeliť sudcov na “koaličných” a “opozičných”. Podľa Boreca preto vláda pristúpila k stratégii dôsledného odpolitizovania súdnictva.

Procesné chyby sudcov naštrbujú dôveryhodnosť súdov

Minister uznáva, že dôveryhodnosť súdov je pravidelne naštrbovaná aj procesnými chybami v trestnom konaní, ktoré osobitne v prípade rozhodovania o väzbe neraz vedú k ťažko obhájiteľným výsledkom. Časť problému je podľa neho spôsobená pochybeniami sudcov, časť súvisí s komplikovanosťou a nejednoznačnosťou Trestného poriadku. “Je možné skonštatovať, že väčšiu časť prípadov súdy rozhodujú v relatívne štandardnej kvalite… Na druhej strane pochybenia, ktoré boli u sudcov objektívne zistené, mali za dôsledok podanie návrhu na disciplinárne konanie voči konkrétnym sudcom,” tvrdí Borec a dopĺňa, že praktické skúsenosti poukazujú na nedokonalý systém vzdelávania sudcov, ktorého následkom je protichodnosť a nejednoznačnosť niektorých súdnych rozhodnutí.

Z obdobia Radičovej ocenil zverejňovanie súdnych rozhodnutí

Borec z obdobia vlády Ivety Radičovej ocenil kroky najmä v oblasti povinného zverejňovania súdnych rozhodnutí, ktoré podľa neho prispievajú k vyššej transparentnosti súdneho konania. “Napriek určitým pozitívnym tendenciám však treba konštatovať, že hlavnými problémami justície ostáva nízka vymožiteľnosť práva, s ňou úzko súvisiaci problém prieťahov v súdnych konaniach, respektíve vysoký počet reštančných vecí a z toho prameniaca nízka dôveryhodnosť súdov,” uviedol.

Dĺžka súdneho konania sa skracuje iba pomaly

Za výrazný problém súdnictva považuje Borec aj dĺžku súdneho konania, hoci dochádza k jej postupnému skracovaniu. Problémom pri plynulom vybavovaní súdnej agendy je tiež zvyšujúci sa nápad vecí a nedostatočné obsadenie súdu. “Prieťahy v súdnom konaní sú jedným zo zásadných faktorov, ktoré ovplyvňujú vnímanie slovenskej justície verejnosťou,” upozorňuje. Rezort spravodlivosti sa chce preto cielenými úpravami v oblasti trestnej politiky usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, aby sa zvyšovala autorita súdov a obmedzovali sa obštrukcie zo strany obvinených.