Veľká Británia 18. mája 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Lucas Jackson)
Otcovia a synovia
Nielen vo Veľkej Británii, ale aj na Slovensku je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že mladí ľudia majú vo svojej detskej izbe televízor, ako v im podobnom veku mali ich otcovia.
Podľa najnovších údajov strávia mladí chlapci pri televízii, smartphone či tablete až 44 hodín v pomere každej polhodiny rozhovoru so svojim otcom. Práve na problematiku nedostatku strávenia času chlapcov so svojimi otcami upozorňuje americký psychológ Philip Zimbardo, ktorý tieto údaje uvádza vo svojej najnovšej knihe „How Technology Has Sabotaged What It Means To Be Male. Why do boys need fathers?“
Pre britský denník The Guardian Zimbardo bližšie ozrejmil problematiku vzťahov mladých chlapcov so svojimi otcami. Vysvetlil, že matky svoje deti milujú bezpodmienečne, aj v prípade, napríklad že dieťa prinesie domov zlú známku. Otcovia už pri tomto probléme podľa autora zaujmú iní postoj. V prípade zlej známky pohrozia deťom zákazom počítača. Ide o istý druh dohody medzi otcami a ich potomkami.
Únik do kyberpriestoru
Autor tiež upozorňuje na ďalší problém dnešnej doby. Zatiaľ čo dievčatá podľa neho zostávajú v reálnom svete, chlapci sa utiekajú do kyberpriestoru, “aby tam našli bezpečie a uznanie, ktoré by nezískali nikde inde. Nudia sa v škole, nemajú otcovské vzory, ktoré by ich motivovali, nemajú schopnosti nadviazať skutočný vzťah, myslia si, že všetko za nich urobia rodičia a snažia sa utiecť od zodpovednosti dospelých ako sú neúspech v práci a iných ďalších zodpovedností. Výsledkom je, že sa uzatvárajú do svojich izieb, kde riskujú, že sa stanú závislými na porne, videohrách a Ritaline (lieku na podporu sústredenia).“
Zimbardo zároveň tvrdí, že väčšina afroamerických chlapcov bola vychovávaná v domácnostiach, kde prevládali ženy celé generácie. V USA totiž približne tretina chlapcov vyrastá v neprítomnosti otcov. V prípade Veľkej Británie približne štvrtinu detí vychovávajú slobodné matky.
Podľa amerického spisovateľa absencia otca ubližuje viac chlapcom ako dievčatám. Svoj názor zdôvodňuje tvrdením, že ženy dnes tvrdšie pracujú. Dievčatá pracujú tvrdšie v škole, čo im prináša aj výsledky. Za posledný rok dosiahli ženy viac titulov v každej oblasti, vrátane strojárstva. Čoraz viac chlapcov je vylúčených z mnohých škôl, vrátane vysokých.
Porno
Dôvodom prečo sa chlapci viac utiekajú do kyberpriestoru je podľa Zimbarda skutočnosť, že chlapci nemajú takú sebareflexiu. Kým dievčatá sa viac sústreďujú na prežívanie a city, chlapci sa viac sústreďujú na fyzickú aktivitu.
Vo vzťahu k pornu autor uvádza, že pre dievčatá je to nuda, pretože sex spájajú s romantikou. V prípad chlapcov je sex oveľa viac vizuálnou a fyzickou aktivitou. Porno je preto pre mladých chlapcov zlým vstupom, pretože vylučuje zo vzťahu lásku a romantiku. Keď chlapci vidia, že vo vzťahu chýba dotýkanie, bozkávania, komunikácia či dohoda istých hraníc, stáva sa to pre nich spoločenskou normou. Každý chlapec potom podľa neho uverí, že práve toto dievčatá a ženy chcú.
Výdobytky online technológií majú potom na chlapcov negatívny dopad hlavne v oblasti komunikácia, chuti flirtovať s dievčatami a následným pozvaním na rande. Dochádza k istej sociálnej plachosti. Boja sa totiž odmietnutia, preto sa utiekajú k počítaču, kde vyhľadávajú porno.
Vyšši počet učiteľov
Zimbardo teda tvrdí, že pribúda čoraz viac chlapcov, ktorí nemajú záujem o sex, pretože sa utiekajú k počítačom, kde vyhľadávajú porno. Vznikajúci fenomóm sa podľa amerického spisovateľa dá vyriešiť väčším počtom učiteľov či väčším počtom skupín, kde dozerajú dospelí muži na chlapcov. Ďalším krokom by mala byť podpora otcov, aby zotrvali v manželstve či viac rozprávania sa rodičov s deťmi o sexe či porne.
Medzi ďalšie odporúčania je, aby učiteľky chlapcom v škole nedávali písať denníky. „Chlapci nepíšu denníky! Najhorším darom, aký si viem pre chlapca predstaviť, je denník!“ uvádza autor.
Rodičom tiež odporúča, aby svojich synov naučili tancovať. Chlapci si tak môžu pri vzájomnom tanci nacvičiť interakciu s dievčatami.
ru