Nositeľom Nobelovej ceny za mier sa stalo tuniské kvarteto pre národný dialóg. Arabi si vydýchli: Merkelová by si to nezaslúžila

Svet 09. októbra 2015 AKTUALIZOVANÉ (HSP/TASR/Foto:TASR/AP)

Nositeľom Nobelovej ceny mieru za rok 2015 sa stalo kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za svoj príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie. Oznámil to dnes v Osle nórsky Nobelov. Ako informovali médiá, Nobelov výbor dostal pre tento rok tipy na udelenie prestížnej ceny 273 kandidátom, z toho 68 boli organizácie a 205 fyzické osoby

Predsedníčka Nobelovho výboru Kaci Kullmannová-Fiveová vyjadrila nádej, že udelenie Nobelovej ceny tuniskému kvartetu bude inšpiráciou a povzbudením pre tých, ktorí chcú pracovať v prospech mieru.

V zdôvodnení Nobelovho výboru sa uvádza, že kvarteto vzniklo v lete roku 2013, keď bol demokratizačný proces v Tunisku ohrozený sociálnymi nepokojmi a sériou vrážd.

“Vznikol ako alternatíva v čase, keď sa krajina ocitla na pokraji občianskej vojny. Táto iniciatíva viedla k tomu, že Tunisko o niekoľko rokov vytvorilo a prijalo ústavu zaručujúcu základné práva pre všetkých jeho obyvateľov, rovnosť pohlaví a právo na politický názor a vierovyznanie,” konštatuje sa v texte.

Výbor spresnil, že zakladajúcimi členmi kvarteta boli štyri organizácie: tuniská odborová organizácia UGTT, Tuniská konfederácia priemyslu, obchodu a remesiel (UTICA), Tuniská liga pre ľudské práva (LTDH) a Tuniská komora advokátov.

Tieto organizácie predstavujú rozličné sektory a hodnoty a práve na základe toho kvarteto na seba zobralo rolu sprostredkovateľa a pomohlo priviesť tento severoafrický štát k mierovému vývoju, pričom malo vysoký morálny kredit.

Výbor upozornil, že tohtoročná Nobelova cena je udelená kvartetu ako takému, nie jeho jednotlivým zložkám.

Nobelov výbor tiež pripomenul, že revolúcie tzv. arabskej jari sa v roku 2011 zrodili práve v Tunisku a rozšírili do krajín severnej Afriky a Blízkeho východu.

V Tunisku sa potom začal prechod k demokracii založený na aktívnej občianskej spoločnosti a rešpekte k základným ľudským právam.

Výbor poukázal na to, že skúsenosť Tuniska dokazuje, že občianske spoločnosti a inštitúcie môžu hrať kľúčovú rolu pri demokratizácii krajiny – dokonca aj v zložitej politickej situácii – a môžu pomôcť krajinu priviesť k slobodným voľbám a pokojnému odovzdaniu moci.

Nobelov výbor poukázal na to, že Tunisko čelí zásadným politickým, ekonomickým a bezpečnostným výzvam. Vyjadril však nádej, že práve ocenenie kvarteta bude príspevkom pre zachovanie demokracie v Tunisku a bude inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa na Blízkom východe, v severnej Afrike i v iných častiach sveta snažia šíriť mier a demokraciu.

Nobelovu cenu za mier, dotovanú sumou osem miliónov švédskych korún (972.000 dolárov), odovzdajú 10. decembra v Osle.

Za veľkých favoritov boli považovaní nemecká kancelárka Angela Merkelová, pápež František, eritrejský kňaz Mussi Zerai, saudskoarabský bloger Ráif Badáwí, či strojcovia významných dohôd – americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho iránsky kolega Mohammad Džavád Zaríf za dosiahnutie dohody o kontroverznom iránskom jadrovom programe či kolumbijský prezident Juan Manuel Santos a vodca povstalcov Rodrigo Londono za predbežnú dohodu o ukončení najdlhšie trvajúceho ozbrojeného konfliktu v Latinskej Amerike.

Nobelova cena za mier sa udeľuje “osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporiadanie a propagáciu mierových kongresov”.

Na rozdiel od ostatných Nobelových cien ju neudeľuje Švédska akadémia vied, ale nórskym parlamentom vymenovaný Nobelov výbor. Je súčasne jedinou Nobelovou cenou, ktorej laureáta neoznámia v Štokholme, ale v Osle.

Nositeľom Nobelovej ceny mieru v roku 2014 sa stali Kajláš Satjárthí – bojovník za práva detí z Indie – a školáčka a blogerka Malála Júsafzajová z Pakistanu, ktorá sa zasadzuje za prístup dievčat a žien k vzdelávaniu a bola za to terčom útoku ozbrojencov hnutia Taliban, pri ktorom utrpela vážne zranenia.

Nomináciu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na Nobelovu cenu za mier vníma celý arabský svet kriticky: aktívni politici by podľa Arabov nemali dostať túto cenu. Merkelová presadzovala zlú politiku (nielen) v prípade Grécka

Washingtonská novinárka arabského denníku AL Hayat, Joyce Karamov, sa domnieva, že nie je dobrý nápad, aby aktívni politici dostávali Nobelovu cenu za mier. Politici sú, aj keď môžu preukázať skutočné prínosy, vždy zapojení do vojen a konfliktov, a preto v zásade nie je vhodné, aby dostali takúto cenu. Karamová uviedla pre arabskú televíziu Al-Arabíja, že americký minister zahraničia John Kerry a iránsky minister zahraničia Javad Zarif sú teda rovnako nevhodní, ako aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá kvôli svojim politickým ekonomickým rozhodnutiam spôsobila v Grécku utrpenie miliónom ľudí. Hoci má Merkelová zásluhu za prichýlenie 800.000 utečencov v Nemecku – ale to podľa arabskej novinárky nestačí.

Karamová tiež upozorňuje na absurdnú situáciu, kedy jeden z nositeľov Nobelovej ceny za mier (Barack Obama) zhodil bomby na iného (Lekári bez hraníc).

Prekvapivo, podľa arabských novinárov by bol vhodným kandidátom na toto ocenenie pápež František: ten je nominovaný za odvahu, ktorá ho sprevádza po celý jeho život. „Pápež František so svojim vyhlásením na adresu homosexuálov (“Kto som ja, aby som mohol súdiť iných ľudí?”) nasadil úplne nový pohľad na skupinu, ktorá je katolíckou cirkvou diskriminovaná po celé stáročia,“ tvrdia prekvapivo arabské noviny. František ako prostredník v Iráne výrazne pomohol tomu, že došlo k jadrovej dohode medzi Iránom a Spojenými štátmi. Svojou návštevou na Blízkom východe vyslal silný signál pre potrebu mierového spolužitia.

Je zvláštne, že Arabi takto podporujú pápeža kresťanskej cirkvi a ešte zvláštnejšie je, že vyzdvihujú práve jeho vyjadrenie voči homosexuálom.

AKTUALIZOVANÉ

Hovorca Organizácie Spojených národov v Ženeve uvítal dnes udelenie Nobelovej ceny mieru kvartetu pre národný dialóg v Tunisku, pretože, ako uviedol, “potrebujeme občianske spoločnosti, aby pomohli napredovať mierovým procesom”.

Hovorca ženevského sídla OSN Ahmad Fawzí dnes na brífingu uviedol, že “ide o skvelý príklad: Tunisko je jednou z tých arabských krajín, ktoré vyšli z tzv. arabskej jari a otrasov v tejto časti sveta najlepšie”.

Husajn Abásí, generálny tajomník tuniskej odborovej organizácie UGTT – jedného z ocenených subjektov – dnes pre agentúru Reuters v reakcii na udelenie Nobelovej ceny uviedol, že “pre región je to posolstvo o sile rokovaní a dialógu”.

“Je to veľká radosť a dôvod na pýchu pre Tunisko, ale aj nádej pre arabský svet,” spresnil Abásí. Dodal, že je to odkaz pre “náš región, aby zložil zbrane, sadol si a hovoril za rokovacím stolom”.

Kvarteto vzniklo v lete roku 2013, keď bol demokratizačný proces v Tunisku ohrozený sociálnymi nepokojmi a sériou vrážd, ktoré boli negatívnymi dôsledkami tzv. jazmínovej revolúcie z roku 2011. Udelenie Nobelovej ceny podľa Abásího “korunuje viac ako dva roky úsilia vynaloženého kvartetom, keď bola krajina ohrozená na všetkých frontoch.” “Som šťastný,” povedal a dodal, že členovia kvarteta nečakali, že získajú Nobelovu cenu.

Dodal, že UGTT, Tuniská konfederácia priemyslu, obchodu a remesiel (UTICA), Tuniská liga pre ľudské práva (LTDH) a Tuniská komora advokátov sa spojili, aby sa pokúsili “dostať krajinu z krízy”.

Udelenie prestížnej nobelovky práve tuniskému kvartetu ocenila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá bola favoritkou na túto cenu za svoju ústretovosť voči migrantom prichádzajúcim do EÚ z krajín zmietaných vojnou. Jej hovorca Steffen Seibert uviedol, že voľba Nobelovho výboru je “excelentná”.

Pozitívne už medzičasom voľbu Nobelovho výboru ohodnotili aj švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová a bývalý poľský prezident a nositeľ Nobelovej cena mieru Lech Walesa.

Nórsky Nobelov výbor dnes v Osle v zdôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že organizácie združené v kvartete pre národný dialóg v Tunisku predstavujú rozličné sektory a hodnoty a práve na základe toho kvarteto na seba zobralo rolu sprostredkovateľa a pomohlo priviesť krajinu k mierovému vývoju, pričom malo vysoký morálny kredit.

Výbor poukázal na to, že skúsenosť Tuniska dokazuje, že občianske spoločnosti a inštitúcie môžu hrať kľúčovú rolu pri demokratizácii krajiny – dokonca aj v zložitej politickej situácii – a môžu pomôcť krajinu priviesť k slobodným voľbám a pokojnému odovzdaniu moci.

Nobelov výbor upozornil, že Tunisko čelí zásadným politickým, ekonomickým a bezpečnostným výzvam. Vyjadril však nádej, že práve ocenenie kvarteta bude príspevkom pre zachovanie demokracie v Tunisku a bude inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa na Blízkom východe, v severnej Afrike i v iných častiach sveta snažia šíriť mier a demokraciu.