Nord Stream2 a narastajúce tenzie medzi EU a USA

Washington 19. októbra 2020 (HSP/Foto:HSP)

Minulý mesiac ministerstvo zahraničia USA pristúpilo k možnému uvaleniu ekonomických sankcií na investorov a rozšírilo existujúce sankcie na projekt Nord Stream2

Nové opatrenia mali byť „jasným varovaním pre spoločnosti“, že „pomoc a podpora ruských projektov so škodlivým vplyvom na USA“ nebudú tolerované.

Hrozby zo strany Washingtonu sa dočkali rýchleho odsúdenia od európskych lídrov, ktorí to označili za zásah do ich zvrchovaného práva stanovovať svoju energetickú politiku, avšak môžu vyvinúť tlak na niektoré európske energetické spoločnosti, vrátane spoločnosti Royal Dutch Shell, ktoré plynovod podporujú.

Projekt je dokončený na 94 percent. Aj keď sú podporovatelia presvedčení, že bude hotový, hrozba sankcií spôsobila, že nie jasné, kedy k tomu dôjde.

Plynovod, ktorý stavia spoločnosť vlastnená ruským plynárenským gigantom Gazprom, sa vo Washingtone stala predmetom osobitného záujmu, pretože by sa ruské dodávky energie do Európy mohli prejaviť v prevahe politického vplyvu Moskvy. Takéto obavy nie sú nové, keďže zemný plyn zo Sovietskeho zväzu a po jeho zániku z Ruska bol celé desaťročia kľúčovým faktorom pre poháňanie európskeho hospodárstva.

USA majú dostatočné zásoby plynu z ťažby, aj ťažby bridlíc. Existuje preto rozsiahle podozrenie, že Washington možno využíva geopolitické záujmy na podporu amerického vývozu skvapalneného zemného plynu.

“Chceme, aby nakupovali od nás, nie od Rusov,” opísal politiku Washingtonu Robert McNally, prezident spoločnosti Rapidan Energy Group, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu.

Senátor Ted Cruz, republikán za štát Texas, ktorý je kľúčovým vývozcom palív, pomáha podporovať ešte prísnejšie právne predpisy o sankciách a označil plynovod za „kritickú hrozbu pre národnú bezpečnosť Ameriky“.

Niektorí analytici tvrdia, že USA by teraz mohli sankcie zacieliť na päť európskych spoločností, ktoré poskytujú finančné krytie až na polovicu nákladov na Nord Stream 2, ktoré činia 9.5 miliárd eur. Okrem Shell, najväčšej európskej ropnej spoločnosti, sú to nemecký Uniper, rakúska energetická spoločnosť OMV, Engie – francúzska energetická firma a Wintershall Dea, nemecká ropná spoločnosť. Na druhej strane, keďže je projekt do značnej miery dokončený a hlavné finančné záväzky už boli zrealizované, analytici tvrdia, že sa tieto spoločností už nemusia obávať.

Napriek tomu sú európski predstavitelia znepokojení zasahovaním Washingtonu do európskych záležitostí.

„Americká administratíva nerešpektuje právo a zvrchovanosť Európy, aby sama rozhodovala o tom, kde a ako budeme čerpať energiu,“ uviedol nemecký minister zahraničia Heiko Maas.

Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell uviedol, že je „hlboko znepokojený rastúcim využívaním sankcií alebo hrozieb sankciami zo strany Spojených štátov proti európskym spoločnostiam a záujmom.“

Nemeckí obchodní zástupcovia tiež tvrdia, že spor ohrozuje aj ďalšie transatlantické hospodárske väzby, ktoré boli už počas Trumpovej administratívy napäté.

“Bude to veľmi nebezpečný precedens, ak by tretia krajina zaviedla svoje pravidlá napriek európskej suverenite a zákonom,” uviedol Michael Harms, výkonný riaditeľ Nemeckej priemyselnej skupiny.

Reklama

Harms varoval, že nemecké podniky hovoria o odvetných opatreniach zameraných na zákaz dovážaného plynu pochádzajúceho z frakovania – čo je postup zodpovedný za väčšinu plynu vyvážaného z USA, ale v Nemecku je zakázaný.

Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko a Francúzsko majú tendenciu vyhýbať sa obavám z prílišnej závislosti na ruskej energii, iné krajiny, ako napríklad Poľsko a Litva, vybudovali vlastné zariadenia na skvapalnený zemný plyn, aby si zabezpečili energetickú nezávislosť od Ruska.

Budovanie takýchto zariadení študuje aj Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, hoci analytici tvrdia, že susedné krajiny majú dostatok kapacít, ktoré môže Nemecko využiť.

Výstavba zariadenia Nord Stream 2, ktoré zhruba zdvojnásobí množstvo plynu, ktoré môže Rusko dodávať priamo do Nemecka potrubím, rýchlo napredovalo až do decembra, keď hrozba amerických sankcií voči dodávateľom viedla švajčiarsko-holandskú spoločnosť Allseas k stiahnutiu lode na kladenie potrubia. Takže z  trasy dlhej 1200 km chýba dokončiť asi 80 km. Nemecko už prijíma ruský plyn cez existujúci plynovod, ktorý bol dokončený v roku 2012.

Spoločnosť Gazprom pracuje na pláne na dokončenie zostávajúcich prác, ktoré sú väčšinou v dánskych vodách, vlastnými plavidlami. Dánska agentúra v lete  uviedla, že spoločnosti umožní pokračovať v stavbe s inými plavidlami.

USA lobovali aj u dánskeho ministra zahraničia Jeppe Kofoda, no ten vylúčil blokovanie plynovodu.

„Plynovod vedie cez dánsku ekonomickú zónu a tu platia medzinárodné pravidlá, ktoré musíme dodržiavať,“ uviedol podľa agentúry Bloomberg News minister Kofod.

Washington by aj tak mohol spôsobiť ďalšie oneskorenia a zvýšiť náklady pre Gazprom, ale väčšina analytikov očakáva, že plynovod bude dokončený, pretože je tak blízko cieľovej čiary a pretože ho Gazprom potrebuje na prepravu plynu z nových polí, ktoré otvára pre trh.

Plynovod by tiež umožnil, aby sa plyn Gazpromu do značnej miery vyhýbal prechodu cez Ukrajinu, čo je dlhodobý cieľ, aj keď sa ruská spoločnosť koncom minulého roka dohodla na pokračovaní prepravy značného množstva paliva cez Ukrajinu ešte na ďalších päť rokov.

V týchto súvislostiach treba vnímať aj stále nové dôvody na prijímanie protiruských sankcií. Najnovšie EU zaviedla sankcie voči šiestim Rusom, ktorých označil Brusel za zodpovedných za otrávenie Alexeja Navaľného bez akýchkoľvek dôkazov. Nemecko ani na opakovanú žiadosť Moskvy nepredložilo nijaké dôkazy, nijaké fakty, nijaké indície, ktoré by zdôvodňovali takéto kroky.

Martin Urban