Môj profil 
Predplatné
Druhú polovicu si vyslúžili Nemec Reinhard Genzel a Američanka Andrea Ghez za “objav supermasívneho kompaktného objektu v centre našej galaxie”.
Penrose použil podľa webstránky Nobelových cien dômyselné matematické metódy, ktorými dokázal, že čierne diery sú priamym následkom všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. V januári 1965, desať rokov po Einsteinovej smrti, Penrose dokázal tvorbu čiernych dier a detailne ich popísal, pričom jeho priekopnícky článok je dodnes považovaný za najdôležitejší príspevok do všeobecnej teórie relativity od čias Einsteina.
Genzel s Ghez viedli tímy astronómov, ktoré od 90. rokov skúmali región Sagittarius A* v centre Mliečnej cesty. Skupiny objavili neviditeľný objekt s hmotnosťou zhruba štyroch miliónov Sĺnk, ktorý priťahoval hviezdy najbližšie stredu galaxie a spôsobil, že obiehali obrovskou rýchlosťou. S použitím najväčších teleskopov Genzel a Ghez vyvinuli a zdokonalili metódy a techniky, vďaka ktorým sa mohli pozrieť aj cez obrovský oblak medzihviezdneho plynu a prachu v centre Mliečnej cesty a poskytnúť dôkazy o tom, že skrýva supermasívnu čiernu dieru.
“Objavy tohtoročných laureátov pripravili novú pôdu pre štúdium kompaktných a supermasívnych objektov. Tieto exotické objekty stále predkladajú mnohé otázky, ktoré prosia o odpovede a motivujú k budúcemu výskumu. Nielen otázky o ich vnútornej štruktúre, ale tiež otázky o tom, ako otestovať našu teóriu gravitácie za extrémnych podmienok v bezprostrednej blízkosti čiernej diery,” vyjadril sa predseda Nobelovej komisie pre fyziku David Haviland.
Vedci dostanú spolu s prestížnym ocenením aj zlaté medaily a rozdelia si finančnú odmenu 10 miliónov švédskych korún (v prepočte vyše 955-tisíc eur).
.jpg)
