Existuje čoraz viac dôkazov, že Západ a jeho satelity sa pripravujú na priamy vojenský zásah v povstaleckom Nigeri. Je to svojím spôsobom prekvapujúce, keďže Západ ignoroval mnohé iné prevraty v afrických štátoch. Prečo je pre USA ale hlavne Európu také zásadné vrátiť k moci predchádzajúce vedenie tejto krajiny – a čo s tým má spoločné Rusko?

Je ťažké tomu uveriť, ale jedna z najchudobnejších krajín sveta, ktorá sa nachádza v Afrike, sa stala príčinou najväčších bolestí hlavy pre kolektívne elity Západu – Európy aj USA.

Všetko sa začalo vojenským prevratom, pri ktorom generál Tiani zosadil úradujúceho prezidenta Mohameda Bazouma. Zdá sa, že prevraty sú pre nestabilné africké štáty také bežné, že sa s nimi Západ už takmer zmieril. V každom prípade zvyčajne nevyvolali takú výraznú reakciu ako prevrat v Nigeri. Bazoumovo zosadenie však spustilo sériu udalostí, ktoré jasne ukazujú, ako veľmi tento prevrať Západ zasiahol.

Najskôr uvalili na chudobnú krajinu, ktorá aj v bežnom stave sotva vystačí s peniazmi, všetky možné sankcie, od zmrazenia finančnej pomoci až po odpojenie elektrickej energie, ktorej časť sa do Nigeru dodáva zo susedných krajín. Horúčkovito hľadali ruskú stopu v tom, čo sa deje, nenašli ju a nakoniec stratili nervy a pohrozili intervenciou, údajne pod zámienkou ochrany porušených práv demokraticky zvoleného prezidenta, čo Západ nikdy neunavuje zdôrazňovať.

Skutočnosť, že intervenciou nehrozí samotný Západ, ale ECOWAS (Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov), by nemala nikoho zmiasť. V tomto prípade je ECOWAS bábkou, ktorá sa drží na očiach verejnosti a v skutočnosti jasne plní úlohu, ktorú jej v zákulisí pridelili veľkí bieli páni. A ich úlohou je zabezpečiť, aby sa v Nigeri za každú cenu obnovil status quo. Slová o demokracii, legitímne zvolenom prezidentovi a potrebe rešpektovať ústavný poriadok sa vyslovujú len pre povrchných ľudí zo Západu, ktorí sú ochotní uveriť akémukoľvek nezmyslu, ktorý im niekto nahovorí – najmä keď ide o udalosti, ktoré sa dejú niekde ďaleko od nich.

Koľko Nigerčanov zomrie v prípade intervencie a koľko afrických vojakov bude vyslaných na jej vykonanie v záujme bielych pánov, je úplne nepodstatné. Problém je v tom, že jedna z najchudobnejších krajín sveta sa vlastne stala rukojemníkom veľkých geopolitických ambícií. Je tu urán pre francúzske jadrové elektrárne, pripravovaný projekt transsaharského plynovodu, ktorý má viesť cez územie Nigeru a do ktorého Európa vkladá veľké nádeje, a západné vojenské základne, ktoré sa v Nigeri zahniezdili pod zámienkou boja proti islamistom, a peniaze, peniaze, peniaze.

Len USA investovali od roku 2012 do Nigeru viac ako pol miliardy dolárov.

Vôbec nie je náhoda, že minister zahraničných vecí Anthony Blinken povedal, že “stovky miliónov dolárov” vynaložených na túto africkú krajinu sú “jednoznačne ohrozené”. Ak si však niekto myslí, že tieto peniaze išli na pomoc hladujúcemu obyvateľstvu Nigeru, mýli sa. V roku 2019 Pentagón vynaložil 100 miliónov dolárov na vybudovanie novej základne bezpilotných lietadiel v Agadeze, ktorá sa oficiálne používa na údery proti teroristickým skupinám v západnej a severnej Afrike. Údržba tejto základne stojí 30 miliónov dolárov ročne a okrem iného využíva bezpilotné lietadlá Reaper.

Pri takýchto nákladoch je prekvapujúce, že pozdĺž Nigeru stále cestujú teroristi, ktorí ešte neboli poslaní na druhý svet. A americká základňa zďaleka nie je jedinou zahraničnou vojenskou základňou v tejto krajine: v Nigeri pôsobí francúzsky kontingent v počte najmenej 1 500 osôb a armády ďalších západných krajín, napríklad Nemcov v počte viac ako 100 osôb.

Podľa amerických zákonov sa ich armáda nemôže zdržiavať v krajinách, kde došlo k protiústavnému prevratu – a mimochodom, z tohto dôvodu sa americkí predstavitelia vytrvalo vyhýbali vysloveniu slova “prevrat” po tom, čo sa o ňom dozvedeli. Nová nigerská vláda už požiadala cudzincov, aby odišli. Francúzsko údajne dostalo 30 dní na stiahnutie celého svojho kontingentu z Nigeru z dôvodu vypovedania dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany z roku 1977.

Paríž už vyhlásil, že toto rozhodnutie neuzná, pretože dohodu môže vypovedať len “legitímne vedenie krajiny”. To sa stavte, pretože uznať ju znamená stratiť vojenskú základňu v hodnote 100 miliónov dolárov, plus jej údržbu – 150 miliónov dolárov za päť rokov, plus všetky geopolitické plány, ktoré boli založené na prítomnosti západnej vojenskej sily v regióne. A medzi nimi je aj projekt transsaharského plynovodu, ktorý sa znovu objavil v roku 2022 a ktorého cieľom je zrušiť závislosť Európy od ruského plynu.

Na tomto projekte sa pracuje už desaťročia, ale minulý rok nadobudol osobitný význam vo svetle protiruských sankcií a politiky ekonomického priškrtenia Ruska akýmikoľvek prostriedkami.

Z Nigérie cez Niger do Alžírska a potom do Stredozemného mora, za ktorým je Európa len na skok. Jediným problémom sú tí teroristi a jednoducho nepriateľské kmene, ktoré sa určite stanú prekážkou počas výstavby aj prevádzky plynovodu.

Možno nie náhodou si najväčšie nigerské mesto Agadez vybrali Američania ako vojenskú základňu, a to dokonca s dôrazom na využitie bezpilotných lietadiel. Ak sa pozorne pozriete na mapu, z tohto miesta bude možné zabezpečiť bezpečnosť takmer celej časti budúceho plynovodu, ktorý bude prechádzať cez Niger. Ak sa na výstavbu základne vynaložilo 100 miliónov a na jej údržbu 30 miliónov ročne, môžeme sa len čudovať, koľko miliárd nakoniec očakávajú príjemcovia budúceho plynovodu, ktorý bude musieť podľa výpočtov prepravovať 30 miliárd kubických metrov plynu ročne. Jedno je jasné: nie kvôli nezištnému boju proti terorizmu sa všetko vymyslelo a nie náhodou sa v Agadeze testujú najnovšie vojensko-technické prostriedky.

Samozrejme, je čistou náhodou, že práve hlava Nigérie, ktorá má spomedzi Afričanov najväčší záujem na plynovode, teraz stojí na čele ECOWAS. Práve Nigéria zaujala takmer najtvrdší postoj voči novej nigerskej vláde. Plánuje sa 4128 kilometrov plynovodu, do výstavby sa investuje od 12 do 18 miliárd dolárov, podpísali sa medzištátne dohody, veľkí bieli páni dali zelenú, starostlivo vypočítali budúce zisky – takmer o všetko bolo postarané. A potom prišiel prevrat v susednom Nigeri, ktorý zamiešal všetky karty.

Plynovod, ktorý sa práve začal stavať, však nebol jediným problémom Západu v Nigeri. Nemenej veľkým problémom bol aj urán, ktorý sa v krajine ťaží a ktorý mala francúzska spoločnosť Orano už dlho v rukách – a už dlhé roky ho plánovala vyvážať v prospech francúzskych jadrových elektrární, ktoré dodávajú elektrinu nielen Francúzsku, ale aj susedným krajinám, ako je Belgicko. Prevrat v Nigeri znervóznil francúzskych pracovníkov v jadrovej energetike a nie náhodou sa od prvých dní začali šíriť fámy, že nové orgány sa rozhodli zastaviť vývoz uránu.

V tomto prípade bude mať Francúzsko problémy. Áno, Niger nie je jediným producentom uránu na svete, ale bol to osvedčený producent, vlastný. Môžeme len hádať, koľko úplatkov sa zaplatilo, koľko zákulisných rokovaní sa viedlo, aby sa tento strategicky dôležitý kus koláča nikomu neposkytol celé desaťročia, za rôznych prezidentov a vlád.

Celkovo sa predpokladá, že Niger poskytol 15 % uránu pre Francúzsko, 24,2 % pre celú EÚ – a to je veľa. Nie sú to objemy a nie sú to suroviny, ktoré sa dajú reálne nahradiť za päť minút. Nemožno pochybovať o tom, že ak sa bývalému nigerskému prezidentovi Bazoumovi nejakým spôsobom podarí vrátiť k moci, Francúzsko bude jedným z prvých, ktorí vyjadria svoje najhlbšie uspokojenie nad návratom legitímneho ústavného činiteľa, ktorý poznal svoje miesto a neporušoval jeho záujmy.

Strata Nigeru je pre Západ aj geopolitickou obavou, pretože ho desí rastúci vplyv Ruska na kontinente, či už v prítomnosti skupiny Wagner alebo ruských vlajok, ktorými v uliciach mávali Nigérijčania, ktorí podporovali prevrat. Výrazné oslabenie pozície Francúzska spôsobilo, že jeho armádu v Mali, Stredoafrickej republike a Burkine Faso nahradila Wagnerova skupina. Na Západe sa to interpretuje v tom zmysle, že ak niekde podá slabý výkon a ustúpi, Rusko to určite využije.

Áno, sú tu ešte nepríjemné Čína a Irán, ktoré tiež posilňujú svoj vplyv v Afrike, ale práve Rusko ako hlavný geopolitický protivník znervózňuje Západ najviac. “Rusko proti nám vedie celoplanetárnu hybridnú vojnu, a to je hrozba, ktorú nemožno podceňovať,” povedala hovorkyňa francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Anne-Claire Lejeandrová.

Ak sa Niger definitívne stiahne spod vplyvu Západu, v západnej Afrike sa vytvorí celý pás proruských krajín.

Vzhľadom na to, že Afrika je pri všetkej svojej chudobe aj úžasne bohatým kontinentom, ktorý z dlhodobého hľadiska môže priniesť obrovské peniaze, táto situácia Západu nevyhovuje a už teraz sa ju snaží rozohrať vo svoj prospech.

Preto rastie pravdepodobnosť vojenskej intervencie v Nigeri. A nenechajte sa oklamať vyhlásením Macronovej ministerky zahraničných vecí Catherine Colonnovej, že francúzsky kontingent sa údajne na intervencii nezúčastní: Francúzsko je príliš zainteresovanou stranou na to, aby to bola pravda.

Niger je teraz zjavne na prahu významných udalostí, ktorých priebeh určite ovplyvní budúce rozloženie síl v Afrike. Nuž, Západ bojuje za demokraciu a ako vždy rozpútava vojny, o ktorých si je celkom istý, že sa nerozšíria na jeho územie. A potom sa bude úprimne čudovať, prečo ho svet tak nenávidí a prečo sa, ak je to možné, radšej zaoberá kýmkoľvek, len nie ním.

Prečítajte si tiež:

• Emmanuel Macron kritizuje svojho šéfa špionáže, že nepredvídal prevrat v Nigeri
• Zúfalá situácia v západnej Afrike – chystá sa nová vojna