Nie prosbopis poslancom, ale miestne referendum občanov by malo rozhodnúť o tom, či odovzdaním letiska Sliač bude ohrozené zdravie a bezpečnosť obyvateľov regiónu

Bratislava 18. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)

Primátori Banskej Bystrice, Zvolena a mesta Sliač adresovali poslancom NR SR list, v ktorom zdôrazňujú, že „podobne ako im, ani občanom týchto regiónov nie je ľahostajná budúcnosť letiska Sliač

Žiadajú záruky, aby v budúcnosti zostala zachovaná civilná časť letiska, domáhajú sa zodpovedného posúdenia, či uzatvorením Dohody o obrannej spolupráci nedôjde k ohrozeniu, zdravia a bezpečnosti obyvateľov regiónu, čo je samozrejme spojené aj so zhoršením životného prostredia“. Pokým si poslanci tento prosbopis prečítajú, zmluva bude s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote pánmi poslancami schválená, takže primátori by mali oprášiť „Desatoro dobrého starostu“, ktoré sformulovalo Združenie miest a obcí Slovenska a kde sa v bode 1 uvádza: „Si starostom všetkých občanov, aj tých, ktorí ťa nevolili.“

V bode 2 je uvedené: „Na čelo obce ťa postavila dôvera občanov. Byť prvým občanom v obci je veľké vyznamenanie. Sľúb sám sebe na svoju česť a svedomie, že túto dôveru nesklameš“.

Bod 7 desatora: „ Buď ústretovým podporovateľom všetkého, čo prispieva ku skrášleniu a zveľadeniu obce a ku    z v ý š e n i u   k v a l i t y   ž i v o t n é h o   p r o s t r e d i a   v   p r o s p e c h    z d r a v i a   o b č a n o v.“

Bod 8: „ Naštuduj si najdôležitejšie    p r á v n e    p r e d p i s y   a   n a u č    s a   i c h  v y u ž í v a ť     v   p r a x i.“  Z uvedeného vyplýva, že obec môže zabezpečiť  miestne referendum ako priamu  formu demokracie –  možnosť účasti obyvateľov rozhodovať o veciach verejných, ktoré sa ho týkajú a ktoré je zakotvené v Čl. 67 Ústavy SR a  v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v ktorom podľa § 3 ods. 2 písm. b): Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum). Obecné zastupiteľstvo ako orgán obce odvíja svoju legitimitu od obyvateľov obce, ktorí mu moc delegovali na základe volieb. Podľa § 11a ods. 1 písm. c) zákona: Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o  p e t í c i u  skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov. Podľa § 4 ods. 3 písm. h/ zákona: „Obec utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie“. Ako pomôcku pri identifikovaní možného predmetu fakultatívneho miestneho referenda zákonodarca explicitne uvádza, že ide o veci spadajúce do rámca samosprávy obce, je teda vylúčené, aby obecné zastupiteľstvo vyhlásilo fakultatívne referendum v otázke, ktorá by zasahovala do preneseného výkonu štátne správy.

V tejto súvislosti si treba ako manuál a precedens pripomenúť kauzu Pezinskej skládky z oblasti životného prostredia, ktorá patrí k najväčším environmentálnym kauzám v novodobej histórii Slovenska. Angažovalo sa v nej mimovládne občianske združenie VIA IURIS a obyvateľov mesta Pezinok zastupovala dnes už prezidentka Slovenskej republiky ako jedna z hlavných osobností občianskej iniciatívy „Skládka nepatrí do mesta“.

Iniciatíva začala v roku 1999 posudzovaním vplyvov skládky na životné prostredie (EIA)

Prvá masová demonštrácia proti skládke, ktorá ničila životné prostredie mesta, sa uskutočnila v roku 2008 a zúčastnilo sa jej viac ako 6 000 obyvateľov za masívnej mediálnej podpory.

V novembri 2008 sa zorganizovala trojtýždňová protestná občianska štafeta pred Ministerstvom životného prostredia s podporou „známych osobností“.

V januári 2010 obyvatelia Pezinka informujú Európsky parlament o aktuálnom dianí vo veci skládky.

V apríli 2010 obyvatelia demonštrujú pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

V januári 2012 Súdny dvor Európskej únie pojednáva o kauze Pezinská skládka.

V januári 2013 – Súdny dvor Európskej únie rozhoduje v prospech obyvateľov mesta.

V máji 2013 – Najvyšší súd Slovenskej republiky definitívne ruší povolenie na novú skládku odpadov v Pezinku.

Súčasná prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová za kauzu Pezinskej skládky získala Goldmanovu environmentálnu cenu, ku ktorej sa vyjadrila: „Kauza začala prvým posudzovaním vplyvov skládky na životné prostredie z iniciatívy VIA IURIS, pričom s verejnosťou sme komunikovali prostredníctvom plagátov, letákov a občasníkov. Hrubá nezákonnosť v kombinácii s tým, že išlo o činnosť, ktorá má podľa zahraničných štúdií dopad na životné prostredie a na zdravie ľudí, bola u mňa prvým spúšťacím motorom. Robili sa viaceré štúdie, ktoré porovnávali zdravie obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti skládky, vrátane nebezpečného odpadu. Z týchto štúdií vyplynulo, že títo ľudia mali viac respiračných ochorení, viac alergií a pod. Takže sme mali pocit, že investovať do informovanosti ľudí je fajn a fér.“

Zuzana Čaputová z organizácie VIA IURIS si 18.apríla 2016 v San Francisku prevzala medzinárodnú cenu Goldman Environmental Price. Goldmanova environmentálna cena je často označovaná za „zelenú Nobelovu cenu“.

Získala ju za európsky kontinent. Milan Šagát, výkonný riaditeľ VIA IURIS k tomuto TOP environmentálnemu oceneniu povedal: „Pezinok je odkazom pre všetkých na Slovensku, aby sa nebáli občiansky angažovať a chrániť svoje práva. Tešíme sa so Zuzanou a sme hrdí, že máme v tíme takúto osobnosť. VIA IURIS bola svojou dlhoročnou a intenzívnou podporou pre Pezinčanov súčasťou ich príbehu a sme radi, že sme tento boj spoločne vyhrali“.

Goldmanova cena za životné prostredie je vyznamenaním a uznaním pre osoby za víťazný boj proti presile za životné prostredie, pričom jej víťazi počas 10-denného turné do San Francisca a Washingtonu absolvujú slávnostné udeľovanie cien a prezentácie, tlačové konferencie, stretnutia s novinármi, politikmi, verejnými činiteľmi a lídrami environmentálneho hnutia, pričom sa nezabudlo ani na finančné ocenenie, ktoré predstavovalo sumu 175 000 USD.

Dnes opäť nadišiel čas „naplniť odkaz pre všetkých na Slovensku, aby sa nebáli občiansky angažovať a chrániť svoje práva“. Prvým krokom  od víťazky Goldmanovej ceny za európsky kontinent mala byť podpora obyvateľom dotknutého regiónu, výzva na odbornú verejnú diskusiu  k návrhu bilaterálnej Dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA a v konečnom dôsledku využitie svojho práva predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na posúdenie, či je predmetná dohoda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, záujmom a vôľou občanov nášho štátu.

Pani prezidentka bola  katapultovaná do tejto funkcie okrem masívnej kampane médií aj svojimi aktivitami v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré je dnes so všetkými následkami ohrozenia bezpečnosti a zdravia občanov Slovenska ohrozené viac ako kedykoľvek predtým.

Eva Zámocká