Nič nové pod slnkom: naši dôchodcovia najviac peňazí utrácajú na potraviny a bývanie

Bratislava 12. októbra 2015 (HSP/Foto:TASR-Martin Palkovič)

Čo sa týka miezd ešte nie sme na úrovni Nemecka, Francúzska či Belgicka. Zatiaľ čo naše ceny sa približujú západoeurópskemu priemeru, mzdy rastú mnohonásobne pomalšie. Preto našinec väčšinu svojich príjmov „investuje“ na základné veci – bývanie a jedlo

Najvýraznejšie sa táto situácia prejavuje medzi ľudí s najnižšími príjmami a dôchodcami. Väčšina našich seniorov sa nemôže pochváliť luxusným životom a musí šetriť. Drvivú časť dôchodku „odovzdáva“ na komunálne platby a potraviny. Práve na situáciu s našimi dôchodcami si posvietili analytici Poštovej banky.

Zistili, že dôchodca na Slovensku mal v minulom roku priemerné mesačné výdavky na úrovni asi 354 eur. Viac ako polovica z jeho rozpočtu samozrejme putovala na potraviny, bývanie a energie. Domácnosti dôchodcov vynaložili mesačne na tieto položky spolu v priemere zhruba 178 eur na osobu. V porovnaní s rokom 2013 sa výdavky na tieto kľúčové položky znížili o takmer 10 eur. „Podpísal sa pod to pravdepodobne celkový cenový vývoj na Slovensku, v rámci ktorého ceny potravín, bývania a energií v ostatnom období prevažne klesali. Veľký vplyv na ceny má najmä stále o zhruba polovicu lacnejšia ropa ako pred rokom. Celkovo sa za uplynulú dekádu zvýšili priemerné hrubé výdavky jedného seniora o 45 %. „Priemerná výška vyplácaného starobného dôchodku sa od roku 2004 zvýšila o viac ako 70 %,“ uvádza analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.

Staršia generácia si sporí častejšie, chýbajú jej však informácie. Poštová banka sa v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse pozrela bližšie na to, aké sú preferencie ľudí starších nad 55 rokov a ako sa orientujú na trhu finančných produktov. Až 6 z 10 opýtaných v prieskume uviedlo, že sa v otázke financií a poistenia skôr alebo vôbec nevyzná. „Napríklad len 4 % opýtaných vedeli, či a ako sú úročené peniaze na ich bežnom účte,“ spresňuje hovorkyňa Poštovej banky Anna Jamborová. V rámci testu finančnej gramotnosti dopadli horšie najmä pri otázkach týkajúcich sa konsolidácie financií, kreditnej karty, americkej hypotéky či povinného zmluvného poistenia.

Z výsledkov tiež vyplynulo, že staršia generácia si odkladá peniaze častejšie ako tá mladšia. Sporenie v banke totiž využíva takmer 60 % z nich, kým v prípade mladších ročníkov je podiel nižší, na úrovni 45 %. „Pri využívaní Internet bankingu sa však rozdiely medzi generáciami stierajú. Záujem o túto službu s pribúdajúcim vekom klesá len mierne a používajú ho tri štvrtiny opýtaných, starších ako 58 rokov. Starší klienti Poštovej banky posielajú prostredníctvom Internet bankingu v priemere vyššie sumy ako tí mladší,“ dopĺňa Jamborová.

Aké problémy majú klienti pri narábaní s peniazmi najčastejšie? Platobná karta sa už udomácnila v našich peňaženkách bez ohľadu na vek. Často sa však klienti pýtajú na to, ako si majú zapamätať PIN kód k nej. „V žiadnom prípade neodporúčame nosiť v peňaženke či priamo na karte napísaný PIN kód. Je to to najjednoduchšie, čo môžete urobiť pre zlodeja. Navyše, evidujeme aj prípady, keď si klient nechal doma platobnú kartu spolu s PIN kódom na stolíku a hoci ju on sám ani raz nepoužil, z účtu mu odchádzali peniaze za rôzne internetové platby. Kartu si totiž požičiaval vnuk,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Na pobočkách a v call centre sa pracovníci Poštovej banky neraz stretávajú aj s otázkou, že by klienti chceli pomôcť svojim blízkym a vziať si na seba spotrebný úver určený pre najbližších. Skúsenosti však dokazujú, že slovný prísľub o splácaní nemusí stačiť a snaha pomôcť sa môže obrátiť v ich neprospech. „Rovnako platí, že ak si chce klient vziať pôžičku, mal by si dobre prečítať podmienky a urobiť si prehľad svojich príjmov a výdavkov. Zistí tak, či bude mať peniaze na splácanie úveru, a to aj v prípade, ak bude mať mimoriadne výdavky, napríklad na zdravotnú starostlivosť,“ zdôrazňuje Jamborová.

Pomerne veľká časť otázok, s ktorými sa seniori obracajú na call centrum Poštovej banky, sa týka aj ich dôchodku. Stane sa, že klient zabudne Sociálnej poisťovni nahlásiť napríklad zmenu účtu a k peniazom sa nevie dopátrať. Každú takúto zmenu by pritom mali oznámiť poisťovni, aby dostali svoj dôchodok včas.

Odporúčania, na čo by si klienti mali dávať pozor:

1. Každú zmluvu a jej podmienky si vždy pozorne prečítajte. Čomu nerozumiete, na to sa pýtajte a nechajte si podmienky vysvetliť.
2. Nenoste PIN kód k platobnej karte spolu s kartou v peňaženke alebo v jej blízkosti. Nepíšte si PIN kód ani priamo na platobnú kartu.
3. Ak si chcete vziať pôžičku, dobre si prečítajte jej podmienky a urobte si prehľad príjmov a výdavkov. Tak zistíte, či budete mať peniaze na jej splácanie, a to aj v prípade iných neočakávaných výdavkov.
4. Ak nezvládate splácať svoje záväzky, ihneď o tom informujte svoju banku a komunikujte s ňou.
5. Ak vás niekto, vrátané najbližších, požiada, aby ste si vzali namiesto neho úver a sľúbi vám, že ho bude splácať, premyslite si to. Slovný prísľub sa spätne ťažko dokazuje a môže vás dostať do finančných problémov.
6. Určenie spoludisponenta k účtu často pomáha v prípadoch, ak musí klient zostať napríklad pre chorobu pripútaný na lôžko. Vyberte však osobu, ktorej plne dôverujete. Získava totiž prístup k vašim peniazom.
7. Ak ste zmenili číslo účtu, nezabudnite to nahlásiť Sociálnej poisťovni, aby vám dôchodok prišiel na správny účet.