Ukrajina sa topí v politickom a ekonomickom chaose, píše dnes americký denník New York Times (NYT). Za prvý štvrťrok tohto roku hrubý domáci produkt krajiny klesol o 17,6 percenta.

Ukrajinské vedenie neskrýva obavy, že suma 40 miliárd dolárov, ktorú si požičalo od Medzinárodného menového fondu, USA, EÚ a ďalších, mu nebude stačiť na to, aby udržalo ukrajinskú ekonomiku v chode.

Nenaplnili sa ani sľuby novej vlády o boji s „endemickou korupciou“. NYT uvádzajú, že toto je zrejme najväčšie sklamanie pre ľudí, ktorých protesty na Majdane za európske smerovanie Ukrajiny vyniesli k moci súčasné vedenie krajiny.

Denník cituje Brucea P. Jacksona, šéfa americkej neziskovej organizácie Project on Transitional Democracies, podľa ktorého sa ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi „nedarí“. Ukrajinskú vládu označil za príliš slabú a krehkú na to, aby urobila všetko, čo treba na vybudovanie jednotného a nezávislého štátu.

Americký denník pripomína, že vláda premiéra Arsenija Jaceňuka je podozrivá zo sprenevery 325 miliónov dolárov zo štátneho rozpočtu. Kvôli tejto kauze vznikla v parlamente, v ktorom majú proeurópske strany väčšinu, osobitná vyšetrovacia komisia.

Vláda a jej podporovatelia popierajú akékoľvek previnenie a hovoria, že urobili pre Ukrajinu viac než ktorákoľvek z doterajších postsovietskych vlád.

Mnohí z účastníkov protivládnych protestov na kyjevskom Majdane sú teraz vo vládnych funkciách a hovoria, že so súčasným postavením Porošenka a Jaceňuka majú problém, pretože sú obaja veteránmi ukrajinskej politiky a sú príliš napojení na jej systém. Aj preto malo zriadenie vyšetrovacej komisie takú veľkú podporu.

Pokračujúce zmätky sa stávajú zdrojom treníc medzi ukrajinskou vládou a jej európskymi spojencami, najmä Nemeckom a Francúzskom, ktorých lídri pomohli sprostredkovať prímerie a sú čoraz sklamanejší pomalým tempom zmien.

Podľa Jacksona „nejde jednoducho o ruskú agresiu voči obeti, ktorou je Ukrajina – ide o predvídateľnú agresivitu Ruska voči nepredvídateľnej a nespoľahlivej Ukrajine. Ukrajina je v súčasnosti vnímaná ako nedôveryhodná,“ upozornil Jackson.

Podľa neho sa EÚ – zatiaľ márne – dožaduje decentralizácie, plnenia záväzkov a realizácie reforiem. Podľa Jacksona sa niet prečo čudovať, že klesla i dôvera ukrajinskej verejnosti vo vládu.

NYT citovali aj Dmitrija Firtaša, jedného z ukrajinských oligarchov a spojencov zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý sa spolu s ďalšími bohatými a vplyvnými podnikateľmi stal terčom Porošenkovej kampane na „deoligarchizáciu“ Ukrajiny.

Podľa NYT môže táto kampaň viesť k obmedzeniu vplyvu oligarchov a vyvolať sympatie časti verejnosti. Denník však súčasne upozorňuje, že Porošenkovým terčom sú najväčší zamestnávatelia v krajine, ktorí proreformnú vládu až doteraz podporovali, takže jeho politika sa môže obrátiť proti nemu samému.

Firtaš Porošenkove kroky vysvetľuje tým, že kampaň je zastieracím manévrom. „Keď niečo nechcete urobiť a nemáte čo vykázať, že ste už urobili, potrebujete nepriateľa,“ vyhlásil. Dodal, že je „veľmi pohodlné používať bohatých ľudí ako obetných baránkov“.

Porošenkov kancelár Boris Ložkin pre NYT uviedol, že prezident má päť priorít: transparentnosť ekonomiky, demonopolizáciu, deoligarchizáciu, dereguláciu a decentralizáciu. „Oligarchia ako základ politického a hospodárskeho života krajiny musí zaniknúť,“ zdôraznil Ložkin.

Táto konfrontácia na Ukrajine len posilnila atmosféru strachu v radoch podnikateľov a úradníkov, ktorí mali väzby na Janukovyčov režim, napísali NYT. Pripomenuli, že tento rok spáchalo samovraždu najmenej šesť takýchto ľudí a bývalý poslanec parlamentu za Janukovyčovu Stranu regiónov Oleg Kalašnikov bol v apríli v Kyjeve zavraždený. Prokuratúra sa prípadmi začala zaoberať, ale predpokladá, že spolu navzájom nesúvisia, informoval NYT.

Kyjev podľa NYT nemá väčší problém a väčší test svojich schopností, než je boj s korupciou.

Úrady, vrátane novozriadených, priznávajú, že zatiaľ je ich boj neúspešný. Pripisujú to absencii systematických zmien v orgánoch činných v trestnom konaní a v justícii.

David Sakvarelidze – Gruzínec, ktorý sa podieľal na zmenách v justičnom systéme Gruzínska, a po získaní ukrajinského občianstva sa stal námestníkom ukrajinského generálneho prokurátora – tvrdí, že trestné súdnictvo na Ukrajine treba prebudovať takmer od základov.

Spresnil, že na Ukrajine neexistuje účinný systém, aby prokuratúra mohla kauzy riešiť rýchlo. Kritizoval, že namiesto zefektívnenia práce už existujúcich úradov sa parlament zameriava na prijímanie zákonov, na základ ktorých sa vytvára ešte viac byrokracie. V dôsledku toho je v mŕtvom bode aj vyšetrovanie sprenevery veľkých súm peňazí, ktoré má zrejme na svedomí Janukovyčova vláda, jeho rodina a blízki spojenci.

Jegor Sobolev, jeden z organizátorov vlaňajších protestov, ktorý je poslancom parlamentu a šéfom jeho protikorupčného výboru, uviedol, že Ukrajina „nemá skutočný právny systém“ a ani sudcov, lebo väčšina z nich „je z Janukovyčových čias a je veľmi skorumpovaná“.

Rovnaká situácia je podľa Soboleva aj v prokuratúre. „A (je tu) aj ďalší problém, veľmi veľký problém: Porošenko ako prezident nie je schopný vyhodiť ich“. NYT komentujú, že Sobolev nie je jediný, kto novej vláde na Ukrajine neverí.

Na obranu vlády sa však v rozhovore pre NYT postavil Michael A. McFaul, profesor na Stanfordovej univerzite a bývalý veľvyslanec USA v Rusku, ktorý je odborníkom na revolúcie a v apríli navštívil Kyjev.
Podľa neho sa istá miera sklamania po revolúcii dá vždy očakávať. „Ľudia nikdy nepovedia, že je to lepšie, ako očakávali. Vždy sa hovorí, že vláda robí málo a reformy sú pomalé,“ upozornil McFaul.

V bývalom diplomatovi však vývoj na Ukrajine vyvoláva nádej. Uviedol, že naňho urobil veľký dojem počet reformných opatrení, ktoré boli na Ukrajine prijaté. „Myslím, že sú Západom nedocenené,“ konštatoval McFaul. Upozornil, že pred Ukrajinou sú ešte úlohy obrovských rozmerov. „Oni skrátka teraz nie sú v stave robiť tie veci, ktoré sa od nich práve žiadajú,“ vyhlásil McFaul.

NYT napísali, že zatiaľ čo ukrajinská vláda má obavy, že prakticky kedykoľvek môže dôjsť k ďalšej invázii proruských síl, niektorí analytici upozorňujú, že na obnovenie ozbrojených potýčok je málo dôvodov, kým ukrajinská strana bojuje sama so sebou.

Alexandr Baunov z moskovského Carnegie Institute pre NYT uviedol, že „Rusko len čaká na vnútorné problémy Ukrajiny, aby bola menej atraktívnou pre Západ. (Ruský prezident Vladimir) Putin verí, že Rusko nemusí oslabovať Ukrajinu. Ukrajina sa oslabí sama. Putin musí len trochu počkať a z jej slabosti vyťažiť niekedy v budúcnosti“.

jf