Neúnavný bojovník proti hlbinnému štátu: Donald Trump ešte nepovedal posledné slovo. Bude opäť kandidovať na post prezidenta?

Bratislava 18. januára 2022 (HSP/Foto:AP/Jason Behnken,Chris Seward,Tony Dejak,Gemunu Amarasinghe,Chris Seward,Carolyn Kaster)

Tento článok si spolu s ďalšími zaujímavými článkami môžete prečítať v tlačenom špeciáli Hlavných správ, ktorý vyšiel tesne pred koncom roka. V internetovom vydaní ho prinášame ako bonus pre našich predplatiteľov. Predplatiť si Hlavné správy môžete tu

Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov v roku 2016 bolo nepochybne prelomovou udalosťou. K moci v kľúčovej svetovej mocnosti sa dostal človek, ktorý nebol ochotný na slovo počúvať rôzne elitné kruhy, ktoré bývajú neformálne nazývané výrazom „deep state“ (hlbinný štát). Trumpova skúsenosť s vládnutím z Bieleho domu trvala štyri roky – teda jedno volebné obdobie. Jestvuje ešte šanca na Trumpov návrat do funkcie prezidenta?

Treba jasne konštatovať, že politický samorast Trump sa natoľko vymykal z kritérií ľavicových a liberálnych elít, že celá propagandistická mediálna mašinéria bola proti nemu namierená ešte pred tým, než sa stal hlavou štátu. Vidno to pri pohľade na zistenia Media Research Center o tom, že v čase predvolebnej kampane v roku 2016 dávali televízne stanice ABC, CBS a NBC omnoho viac priestoru Trumpovi než jeho demokratickej súperke, bývalej prvej dáme Spojených štátov Hillary Clintonovej – avšak až 91 z týchto mediálnych výstupov o Trumpovi bolo ladených negatívne. Toto napätie medzi Trumpom a médiami potom pretrvávalo počas celého jeho štvorročného obdobia. A opäť si pripomeňme, že to celé bolo vlastne len symptómom jeho neúnavného boja s establišmentom a „hlbinným štátom“ ako takým. Bola to vlastne paradoxná situácia – prezident Spojených štátov bojoval proti nezdravým štruktúram moci vlastnej krajiny. Tento jeho zápas zhrnuli jeho priaznivci do populárneho hesla „Drain the swamp!“ (Vysušme močiar!) Mimochodom, Trump použil tento výraz na svojom twitterovom účte počas troch týždňov pred  prezidentskými voľbami v roku 2016 až 79-krát. Trumpovi sa podarilo opustiť intervencionistickú politiku jeho predchodcov už len tým, že nezatiahol USA do nijakej novej vojny. Pochopiteľne, že sa musel venovať zahraničným vojenským angažmánom, ktoré rozbehli jeho predchodcovia v úrade. Sám sa v tejto oblasti nevyhol kontroverznému kroku, keď dal 3. januára 2020 na irackom území dronovým útokom zabiť iránskeho generála Kásima Sulejmáního.

V rámci svojej zahraničnej politiky Trump tiež odstúpil od dohody o transpacifickom partnerstve, iránskej jadrovej zmluvy, od Parížskej dohody o boji proti klimatickým zmenám, vydal nariadenie o výstavbe múru na hranici s Mexikom, naliehal na to, aby štáty NATO prispievali aspoň dvomi percentami z DPH, zastával sa Izraela, pričom presunul americkú ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema, čo bol krok, ktorý nahneval Palestínčanov.

Čo sa týka jeho vnútroštátnej politiky, Trump presadil škrty v zdravotných a sociálnych programoch, podarilo sa mu znižovať nezamestnanosť, rušil reguláciu v oblastiach ekológie, presadil pokles daňovej sadzby pre podniky z 35 na 21 percent, zrýchlil deportáciu nelegálnych migrantov bez dokumentov a taktiež odmietol podporu pozitívnej diskriminácie.

Odpoveď na tvrdú cenzúru

Exprezident má dnes 75 rokov a jeho verejné aktivity prezrádzajú, že má rozhodne ďaleko od toho, aby sa stiahol do ústrania. Na zhromaždení Republikánskej strany Severnej Karolíny, ktoré sa konalo začiatkom júna tohto roka, vystúpil s 85-minútovým prejavom. Pred pár týždňami zasa organizoval v štáte Ohio svoje prvé vlastné verejné zhromaždenie od januárového útoku jeho stúpencov na Kapitol, ktoré mu privodilo opätovnú snahu jeho kritikov o jeho odvolanie a tiež zrušenie účtov na sociálnych sieťach Facebook, Instagram a Twitter.

Keďže bol Trump známy svojou výraznou prítomnosťou na sociálnych sieťach, pričom tieto siete voči nemu nakoniec uplatnili tvrdú cenzúru, začal sa aktivizovať na založení vlastnej sociálnej siete nazvanej Truth Social, ktorú má spustiť ním založená spoločnosť Trump Media & Technology Group (TMTG). Plné spustenie tejto platformy do prevádzky je naplánované na začiatok roka 2022. Trumpov počin so zakladaním novej sociálnej siete už vyvolal viacero pozitívnych, ale aj odmietavých reakcií.

Generálny riaditeľ americkej konzervatívnej sociálnej siete Gettr Jason Miller, ktorý je zároveň bývalým Trumpovým poradcom, sa vyjadril, že nová platforma spôsobí ešte väčší úbytok podielu na trhu veľkých sociálnych sietí Facebook a Twitter. Podľa novinára BBC Jamesa Claytona môže byť Truth Social úspešnejšou verziou projektov ako Parler či Gab, ktoré už teraz fungujú ako sociálne platformy pre amerických pravičiarov a stúpencov alt-right. Pre tento typ sociálnej siete sa už začal používať výraz „alt-tech“. Jedna zo spomínaných platforiem Gab už dokonca aj priamo svojím vyhlásením podporila Trumpov projekt.

Naopak, kritický k projektu Truth Social bol americký spisovateľ Noah Berlatsky píšuci pre britský online spravodaj The Independent, ktorý ho opísal ako hrozbu pre demokraciu. Aby sme však pochopili celý kontext, podstatné je tiež uviesť, že Berlatsky je zároveň výrazným stúpencom gender ideológie a feminizmu a tiež riaditeľom komunikácie Nadácie Prostasia, ktorá sa venuje snahe o normalizáciu pedofílie. O takých používateľov však zrejme Trump, ani jeho sociálna sieť záujem mať nebudú. Bývalý prezident má však so spoločnosťou Trump  Media & Technology Group širšie plány. TMTG by postupne mala prevádzkovať aj spravodajskú sieť podobnú televíznej stanici CNN a taktiež by pod ňu mala patriť aj streamovacia platforma. TMTG sa už podarilo vytvoriť strategické partnerstvo s firmou Digital World Acquisition Corp., patriacou investorovi Patrickovi Orlandovi. Ten je tiež známy ako podporovateľ kontroverzného brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara.

Na politický dôchodok sa nechystá

Všetko teda nasvedčuje tomu, že Donald Trump zďaleka nemá v úmysle len užívať si politický dôchodok v svojej rezidencii zvanej Mar-a-Lago club na Floride. A že určite nemožno vylúčiť ani jeho kandidatúru na prezidenta USA v roku 2024. Český publicista Jan Fingerland písal, že pokiaľ ide o záujemcov o republikánsku prezidentskú nomináciu, hovorí sa už o bývalom viceprezidentovi Mikeovi Penceovi, bývalom ministrovi zahraničia Mikeovi Pompeovi či floridskom guvernérovi Ronovi DeSantisovi. Vzápätí však dodal, že nikto z nich o takomto záujme nehovorí ešte úplne otvorene. Vyzerá to tak, že sa stále ešte necháva dostatok voľného priestoru aj na úvahy o Trumpovej nominácii.

Ako určitý test nálad amerických voličov po roku úradovania administratívy prezidenta Joea Bidena boli vnímané novembrové voľby guvernéra Virgínie. V nich zvíťazil práve republikánsky kandidát, 54-ročný multimilionár Glenn Youngkin, pričom sa mu podarilo poraziť demokrata, bývalého guvernéra Terryho McAuliffea. Virgínia bola v minulosti považovaná za republikánsku baštu, ale v posledných rokoch sa tam priazeň voličov začala odkláňať smerom k demokratom. Tu treba tiež poznamenať, že Youngkina verejne podporil aj bývalý prezident Trump. Dá sa určite povedať, že Trump má v Republikánskej strane stále vysokú mieru autority. Tá však bola spochybnená v momente, keď exprezident kritizoval svojich spolustraníkov v Kongrese za ochotu podporiť demokratický návrh zákona o investíciách do infraštruktúry. Republikánski kongresmani napriek postoju Trumpa za zákon nakoniec zahlasovali.

Republikáni vedia, že obrat ich strany smerom k populizmu zásluhou Trumpa ju priniesol pred piatimi rokmi späť na výslnie po ôsmich rokoch vlády prezidenta Baracka Obamu a že meno  Donalda Trumpa je vo vnímaní americkej verejnosti stále silnou značkou. Zároveň si však uvedomujú aj to, koľko kontroverzií sa s Trumpom počas jeho vládnutia spájalo. Pokiaľ ide o možnosť dať republikánsku prezidentskú nomináciu práve Trumpovi, musia starostlivo zvažovať všetky za a proti.

Voda na Trumpov mlyn

Šance republikánov na návrat do Bieleho domu, ale aj na úspech v budúcoročných voľbách do Kongresu sa spájajú aj s tým, ako budú Američania ďalej vnímať vládnutie demokratického prezidenta Joea Bidena a jeho viceprezidentky Kamaly Harrisovej. Tu môže zohrať úlohu aj vnímanie Harrisovej ako zástupkyne progresívneho krídla demokratickej strany, čo môže vyvolať silný dopyt práve po presne opačne zameranej politike, teda práve takej, akou sa vyznačoval práve Trump. Harrisová napríklad podporuje pozitívnu diskrimináciu na amerických univerzitách, podľa ktorej sú pri prijímaní študentov zvýhodňovaní černosi a Hispánci. Je tiež zástankyňou zníženia rozpočtu policajných zborov v Spojených štátoch a presunutia peňazí na sociálne programy. Podporuje tiež liberálnu politiku v oblasti potratov a podporne sa vyjadrila o hnutí Black Lives Matter, ktoré sa dostalo do pozornosti širokej verejnosti po tragickom úmrtí černocha Georgea Floyda. S Kamalou Harrisovou sa navyše neoficiálne ráta ako s osobou, ktorá by mohla v budúcnosti prezidenta Bidena nahradiť. Na Harrisovú nedávno prezident Biden delegoval svoje  prezidentské právomoci – hoci sa tak stalo len na hodinu a 25 minút, čo bol čas, keď sa prezident nachádzal v anestézii počas kolonoskopického vyšetrenia.

V súvislosti s doterajším vládnutím tandemu Biden – Harrisová, je potrebné uviesť, že Spojené štáty sa aktuálne ocitli v nie práve závideniahodnej ekonomickej situácii. Inflácia sa tu v októbri dostala na najvyššiu úroveň za viac než 30 rokov, viaceré štáty USA navyše trápia vysoké ceny benzínu. Toto môže byť tiež vodou na mlyn republikánom a osobne Trumpovi. Na kredite prezidentovi Bidenovi nepridáva ani stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu, ktorého výsledkom bolo takmer okamžité prevzatie moci fundamentalistickým hnutím Taliban. Hoci treba zároveň pripomenúť, že so stiahnutím vojsk z Afganistanu súhlasil už exprezident Trump. Trumpova politika, rétorika a vôbec verejný imidž sú nepochybne naďalej silným artiklom, na ktorom môže Republikánska strana ďalej stavať. Pred piatimi rokmi sa Trumpovi podarilo vzbudiť nádej nielen v to, že Amerika môže byť – v zmysle jeho známeho sloganu – opäť veľká, ale že jej politika môže byť navyše prijateľná aj pre širokú celosvetovú verejnosť. Ak by sa republikánom podarilo na túto politiku nadviazať a dostať ju späť do Bieleho domu, išlo by tu istotne o dobrú správu aj pre celý svet, ktorý aktuálne zažíva výrazné uťahovanie skrutiek v súvislosti s jeho „preformátovaním“ v zmysle tzv. veľkého resetu, na ktoré bola zneužitá aktuálna pandémia koronavírusu.

Ladislav Kováčik