“Nesmú nás miasť stále ešte relatívne nízke čísla postihnutých.” Klaus odhalil, prečo svet na túto krízu nebol pripravený

Praha 29. marca 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Michal Svítok)

Bývalý prezident ČR Václav Klaus a jeho kolegovia z Inštitútu Václava Klausa prichádzajú s ďalším komentárom ohľadom pandémie koronavírusu, ktorá zavládla svetu. Vedúcim motívom článku je myšlienka o tom, že nikto nebol pripravený na túto krízu.

Podľa názoru bývalého prezidenta Česka súčasná pandémia vírusu Covid-19 je natoľko mimoriadnym javom, že je niečím ako “storočnou vodou”, ktorú nikto zo žijúcich ešte nezažil.

Autor prichádza aj s varovaním pred nebezpečenstvom, ktoré ľudský svet vníma len sčasti.

“Nesmú nás miasť stále ešte relatívne nízke čísla postihnutých (v ktorých sa pozitívne prejavujú prijaté reštriktívne opatrenia), pretože tieto čísla vždycky zachytávajú realitu týždeň, dva starú, dneškom určite prekonanú,” konštatuje Václav Klaus.

Potom vysvetľuje, prečo pandémia tak desivo dopadá na svet. “Žili sme pomerne dlhú dobu v unikátnom historickom období relatívneho blahobytu a bezpečia. Zvykli sme si na to. O to je to dnes ťaživejšie,” stojí v poznámkach. Klaus dodáva, že zmena kvality nie je v samotnom charaktere choroby, lebo boli aj hrozivejšie pandémie.

“Tá dnešná je vlastne v útoku na vybraného človeka, vo svojom vážnom prevedení zasahuje prevažne jedinca oslabeného inou chorobou či vekom,” píše.

Potom možno uvidieť aj multilaterálny pohľad na súčasný stav veci. “Novosť je však nielen mimoriadna otvorenosť a prepojenosť dnešného sveta, ale novosťou je aj štýl života dnešných generácií, ich nafúkaná nepokora voči všetkým možným rizikám a nebezpečenstvám, ich spoliehanie sa na silu a všemocnosť modernej lekárskej vedy a existujúceho zdravotníckeho systému,” podotýka v komentármi.

Klaus a jeho kolektív zdôrazňujú, že momentálne ide o konfrontáciu s niečím, s čím nikto nerátal, čo už podľa mnohých nemalo v “modernom” svete 21. storočia čo robiť. “Odvykli sme si, že sa aj na banálne choroby zomiera. Rýchlo sa zabudlo, že to tak nie je,” upozorňuje autor.

Ďalší problém podľa Klausa spočíva v nadmerne poisťovanej spoločnosti, ktorá spolieha viac na štát ako na seba samú. “Nie špecificky náš štát, ale štát ako taký, nie náš Babiš či Vojtech, ale ktokoľvek, kto rozhoduje – a z podstaty veci rozhodovať musí – nie o sebe samom, ale o tisícoch či miliónoch ľudí, a kto – aj pri svojej akokoľvek vysokej miere altruizmu či sebaobetovania na strane jednej či veľkosti svojich schopností na strane druhej – nie je “v koži” (a pocitoch úzkosti) jednotlivého konkrétneho človeka. To nás vedie k varovaniu pred veľkým rozsahom, extrémnosťou či kategorickosťou dnes navrhovaných alebo už vykonávaných štátnych zásahov,” uviedol.

Bývalý líder českého štátu zastáva názor, že je potrebné zabrániť tomu, aby celospoločenské liečenie nebolo väčšou škodou ako ochorenie. “Nechceme predstierať, že sme lekári či epidemiológovia, nechceme ohromovať ani vyčítanými múdrostťami z ich odborov, ani nadmierou štatistických dát o úmrtnosti a infekčnosti koronavírusu Covid-19 (ktorý sa navyše každým dňom mení),” pokračuje autor a pripomína, že v normálnej dobe nevšímavo prechádzame umieraniu z iných príčin.

“V roku 2018 podľa ČSÚ v Českej republike zomrelo 112 920 ľudí, čo je – zaokrúhlené – 310 našich spoluobčanov denne. Koľko tragédií a hrôz pritom nastáva! Objavili sme ich práve dnes? Alebo až dnes? Doteraz nás nechávali chladnými?” Pýta sa Klus.

V tejto súvislosti prichádza s myšlienkou, že odpovede na tieto otázky si vyžadujú striedmy pohľad, nepaniku a neextrémne zákroky štátu. “Vyžadujú uvedomenie si toho, že vždy v živote (aj teraz v pandémii) existuje “niečo za niečo”, ako zle prekladáme štandardne používaný anglický termín” trade-off “.

“Zabúdať na to sa nám môže zle vypomstiť. Dôsledky liečby choroby môžu byť vo svojom súčte horšie ako choroba sama,” píše autor. Na záver Klaus s kolektívom vyjadrujú presvedčenie, že sa tým všetkým musí zaoberať a svoje názory vyslovovať aj ich Inštitút, ktorý sa zameriava na verejnú politiku, a tiež na spoločenské a ekonomické témy.

“Venovali sme sa aj falošnému alarmismu, ktorý šíria vierozvestcovia globálneho otepľovania, venovali sme sa aj fenoménu veľkej ekonomickej recesie rokov 2008-2009 aj umelo vyvolávanej masovej migrácii do Európy. Preto sa teraz venujeme koronavirovej kríze,” argumentuje priority svojej inštitúcie bývalý prezident ČR.