Môj profil 
Predplatné
Podľa riaditeľov nemocníc má opatrenie vyjsť v ústrety predovšetkým podpornému personálu, bez ktorého nemocnice nedokážu fungovať. „Nemôžeme si dovoliť, aby ľudia, ktorí tam majú byť, do nemocníc neprišli,“ vysvetlil Majerský.
Na stretnutí na Úrade PSK rokovali o pripravenosti nemocníc v kraji a nutných opatreniach, ktoré je potrebné v súvislosti s očakávaným nárastom počtu ochorení na COVID-19 pripraviť. Ako informoval prezident Asociácie nemocníc Slovenska a zároveň riaditeľ Nemocnice sv. Jakuba v Bardejove Marián Petko, v PSK sa v súčasnosti pacienti s ochorením COVID-19 sústreďujú podľa usmernení hlavného hygienika vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove. „V prípade, že by kapacity prešovskej nemocnice nepostačovali, je to Univerzitná nemocnica Košice. V ďalšom poradí je to michalovská nemocnica, pretože má infekčné oddelenie,“ uviedol Petko.
Ako poznamenal, podľa súčasných prognóz sa významný nárast pacientov očakáva po 15. máji. Najviac pacientov sa odhaduje medzi 15. a 30. júnom, kedy na Slovensku bude pre pacientov s ochorením COVID-19 potrebných odhadom 10-tisíc lôžok. Na začiatku júla bude podľa predpokladov najvyššia potreba pľúcnych ventilácií. Hovorí sa o počte od 1 000 do 1 500 prístrojov. „Máme časové intervaly a čas, aby sme na to pripravili v prvom rade nemocnice,“ uviedol Petko. Do konca budúceho týždňa má preto krízový štáb na ministerstve zdravotníctva dohodnúť stratifikáciu nemocníc. „Teda to, aby všetky nemocnice nerobili všetko a vyvarovali sme sa chýb, ktoré vznikli v Taliansku a Poľsku, kde sa každý pripravoval na všetko a o krátky čas mali všetky nemocnice s pacientmi COVID-19. My ale máme aj množstvo pacientov, ktorí nemajú COVID-19 a potrebujeme ich riešiť a znížiť na minimum riziko, aby sa infikovali,“ dodal s tým, že návrh takejto stratifikácie predloží ministerstvo zdravotníctva už na stredajšom stretnutí.
Petko zároveň uviedol, že pre Prešovský kraj má ostať primárnou nemocnicou FNsP v Prešove. Ako pre agentúru SITA uviedla jej hovorkyňa Renáta Cenková, nemocnica má vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu a počet infikovaných prípadov dostatočnú kapacitu zdravotníckej techniky na daný región. „Počet infektologických lôžok je 46. Disponujeme 18 reprofilizovanými lôžkami s umelou pľúcnou ventiláciou. Zároveň máme k dispozícii 15 ďalších anestéziologických prístrojov a 10 lôžok ARO, ktoré vieme využiť. V prípade potreby dokážeme vytvoriť ďalšie lôžka, ako aj vyčleniť samostatný pavilón pre COVID-19. Fakultná nemocnica zároveň vyvíja každodenné úsilie na zabezpečenie ďalších prístrojov a pomôcok,“ uviedla Cenková.
V prípade naplnenosti prešovskej nemocnice, je druhou v poradí na umiestňovanie pacientov s ochorením COVID-19 nemocnica v Poprade. „Z hľadiska Nemocnice Poprad sme vyčlenili lôžka, ktoré majú byť nápomocné v prípade situácie, ak by bol ich nedostatok vo Fakultnej nemocnici v Prešove. Dostali sme tiež miesta pre našich zamestnancov, kde by sme ich umiestnili do karantény a teraz treba len nastaviť systém tak, aby sme zvládli prípadný nápor,“ uviedol námestník úseku liečebno-preventívnej starostlivosti popradskej nemocnice Miloš Kňaze.
Potrebné opatrenia prijíma aj nemocnica v Humennom. Ako agentúru SITA informovala Jana Fedáková zo siete nemocníc Svet zdravia, pod ktorú humenská nemocnica patrí, v súčasnosti je pacient po potvrdení pozitivity na ochorenie COVID-19 transportovaný na najbližšie pracovisko infektológie alebo v prípade ľahkého priebehu ochorenia ostáva v domácom liečení. Ak ale budú kapacity pracovísk naplnené, budú pacienti s ochorením COVID-19 hospitalizovaní aj v humenskej nemocnici. „Humenská nemocnica vyčlenila pre pacientov s COVID-19 samostatný pavilón, kde je pripravených 30 lôžok. V prípade, že sa počet pacientov bude zvyšovať, nemocnica je pripravená zriadiť ďalších 100 až 120 lôžok. Pre pacientov bez podozrenia na COVID-19 sú vyčlenené tri pavilóny, kde nemocnica prevádzkuje všetky oddelenia nemocnice v redukovanom počte lôžok, okrem oddelenia dlhodobo chorých, ktoré je dočasne uzavreté,“ vysvetlila Fedáková.
Ako ďalej uviedol prezident Asociácie nemocníc Slovenska Petko, dôležité pre región bude takisto rozdeliť pacientov s ochorením a bez ochorenia pre pôrodnice a oddelenia intenzívnej starostlivosti. „Do toho všetkého musí byť zapojená záchranná zdravotná služba, pretože pacientov bude treba umiestňovať podľa stavu a novinkou bude, že do toho bude zapojená aj dopravná zdravotná služba, čo doteraz nebolo. Tá bude prevážať ľahších pacientov, ktorí môžu mať COVID-19, respektíve je naňho podozrenie,“ uviedol s tým, že riešiť sa bude aj fungovanie ambulancií a tiež ich zabezpečenie ochrannými prostriedkami. Ďalšou dôležitou oblasťou je podľa neho aj zabezpečenie karantény pre zdravotníkov.
Prešovský samosprávny kraj pre pracovníkov nemocníc zatiaľ vyčlenil tri karanténne zariadenia. Tie sa nachádzajú v Poprade, Starej Ľubovni a Humennom s celkovou kapacitou vyše 170 lôžok. Ako informoval podpredseda PSK a zároveň riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice Peter Bizovský, uvažuje sa aj o vyčlenení ďalších lôžok v Bardejove. „Keď hovoríme o karanténe, nemôžeme poskytnúť izby, kde sú spoločné sociálne zariadenia. Každá izba je jeden človek a jedna izba so sociálnymi zariadeniami. Na druhej strane rysuje sa aj problém, kto sa bude o týchto pracovníkov starať, ak ich bude vyšší počet,“ uviedol Bizovský. Podľa Petka je odhad, že karanténa bude potrebná pre približne 20 percent zdravotníkov. „Problémom bude nahrádzať ich. Niet na svete štátu, ktorý by na toto bol pripravený a mal dostatok ventilátorov, lekárov a zdravotných sestier. Veľmi dôležité preto je, či nárast pacientov bude postupný, kde všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude. Ak by to bolo náhle, tie ventilátory by sme potrebovali už zrejme v marci. Našťastie k tomu vďaka opatreniam bývalej aj súčasnej vlády nedošlo,“ konštatoval Petko.
.JPG)
