Môj profil 
Predplatné
Že je zásadne potrebné zaviesť skutočnú a fungujúcu ochranu našich vonkajších hraníc je zrejme všetkým členom únie jasné a koniec koncov takýto čin aj všetky členské štáty požadujú. Rozhodujúce bude pri hlasovaní o realizácii tohoto projektu ale nie len úmysel komisie, ale najmä obsahová náplň návrhu, teda konkrétna predstava, ako a akými prostriedkami bude funkcia nového úradu zabezpečená.
Timmermans návrh obsahuje nasledujúce prvky:
Doterajšia agentúra na ochranu hraníc EU má byť pretransformovaná na Európsku agentúru pre ochranu hraníc a pobrežnú stráž. Táto agentúra má za účelom prostredníctvom riziko-analytického centra monitorovať pohyby emigrantov a na základe zistených poznatkov upozorniť na slabé prvky a miesta pri ochrane hraníc. V prvom rade upozorní na nedostatky ten štát, v ktorom nedostatky zistí.
Tak ako už aj doteraz, môžu členské štáty pri potrebe požiadať úrad o materiálnu ale aj personálnu pomoc pri ochrane hraníc. Personál agentúry bude tvoriť 1000 zamestnancov, ktorí budú mať na budúci rok k dispozícii finančný budžet vo výške 238 miliónov € a ktorý by mal narásť v roku 2020 na 322 miliónov €. Ďalej by mala mať agentúra k dispozícii „jednotku rýchleho nasadenia“ spočívajúcu z 1500 policajtov pochádzajúcich zo štátov EÚ a ktorá by mala byť v prípade potreby nasaditeľná behom 3 dní.
S takouto funkciou by nemali mať členské štáty problém. Tak isto sa nejaví ako problém aj návrh policajnej kontroly obyvateľov EÚ pri vstupe na územie EÚ z iných, teda nečlenských štátov. Nakoniec, tento návrh už bol pred nedávnom odsúhlasený ministrami vnútra členských štátov EÚ.
Ako problematický bod návrhu sa javí kompetencia rozhodovania o nasadení rýchlej jednotky, ktorá pripadá Európskej komisii. Komisia EÚ môže rozhodnúť, a to aj len kvalifikovanou väčšinou, o nasadení jednotky na území členského štátu aj bez jeho súhlasu resp. aj pri jeho vyslovenom nesúhlase. Takéto rozhodnutie neguje suverenitu a výsostné práva dotknutého štátu a nakoľko sa každý štát definuje na základe národa a územia a s tým súvisiacich hraníc, dá sa tu očakávať v tomto bode búrlivá diskusia. Niektoré členské štáty ako Grécko, Taliansko, Poľsko a Maďarsko už vopred oznámili svoj negatívny postoj ku odobraniu štátnej suverenity, nakoľko to môže vytvoriť precedentný prípad na ďalšie obmedzovanie štátnej suverenity a prenos výsostných práv štátov na komisiu EÚ.
Ďalšia otázka, na ktorú je potrebná odpoveď, je kompetencia rýchlej jednotky v konkrétnom prípade zásahov. Bude činnosť európskych policajtov obmedzená len na kontrolu, registráciu emigrantov a ich usmerňovanie v rámci EÚ, alebo bude vybavená právami, ktoré jej povoľujú aj zabráneniu prístupu na územie resp. výsostných vôd EÚ a ku presmerovaniu emigrantov resp. otočeniu plavidiel smerom naspäť, podľa vzoru Austrálie? V tom prvom prípade by nová agentúra nemala zmysel, nakoľko za týmto účelom sa budujú tzv. Hot Spoty. No v prípade orientácie kompetencii aj na odmietnutie prístupu by mohlo dôjsť k signifikantnému zníženiu počtu nelegálnych emigrantov a tým ku naplnenie podstaty zmyslu ochrany hraníc.
Pri tom všetkom by sa mala V 4-ka, ale aj iné štáty, zamyslieť ešte nad eventuálnou možnosťou zavedenia neželaného presmerovania resp. povinných kvót na prerozdeľovanie nelegálnych emigrantov zadnými dvierkami. V prípade odsúhlasenia hore uvedeného a zavedenia kontroly vonkajších hraníc EU, bude celkom iste narastať tlak EÚ a najmä Nemecka na takýto efekt. A to o to viac, nakoľko Nemecko, ktoré zrejme prisľúbilo Turecku odobranie 400 000 utečencov z táborov a plánovalo ich prerozdeliť medzi tzv. „Koalíciu ochotných“, naraz zostalo v tejto koalícii skoro samé. Okrem Rakúska sa už k nej nikto iný nehlási, ako uvádza dnešný SPIEGEL online.
Vilibald Kičin
.jpg)
