Česká republika/Sasko 15. decembra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)
Saský minister hospodárstva Martin Dulig odmieta ďalší vývoz hnedého uhlia do Českej republiky. Trvá na tom, že sa použije na výrobu elektrickej energie len u nich doma, nie v zahraničí. Hoci Nemecko vyhlasuje, že prejde na obnoviteľné zdroje energie, toto neekologické palivo bude naďalej využívať
Hoci je spaľovanie hnedého uhlia ekologicky neprípustné, Česká republika náležite využíva svoje zásoby a vo svojich baniach ho ťaží a následne používa pri výrobe elektrickej energie. Jednou z jej známych baní je aj hnedouhoľná baňa Bílina vzdialená asi 100 km severne od Prahy. Navyše ho ešte aj dováža zo susedného Nemecka. Nárast dovozu tejto suroviny by krajine pomohol aj práve z hľadiska ekológie. Viac pozri v tomto článku.
Baňami na hnedé uhlie je známa severná časť Nemecka. V Sasku-Anhaltsku sa z bane Profen vyváža uhlie do dvoch českých závodov. Sasko je však inej mienky. Tunajší krajinský minister hospodárstva Martin Dulig odmieta vývoz tohto paliva do Česka: “Otázka spaľovania uhlia v českých elektrárňach pre nás nepripadá do úvahy. Stojíme si za tým, že naše saské hnedé uhlie bude využívané na výrobu prúdu vo vlasti, nie v zahraničí. Na to kladieme dôraz.”
Nejde však o to, že by Sasko prestalo s ťažbou. Ťažobný projekt v sasko-brandenburskej Lužici by mohol ešte dobrých 40 rokov existovať a zásobovať elektrárne v širokej oblasti medzi mestami Weißwasser a Cottbus, čo sú aj plány švédskej energetickej spoločnosti Vattenfall. Ale v lete roku 2016 tieto povrchové bane v Lužici má kúpiť zatiaľ neznámy záujemca a Česi očakávali, že sa s ním dohodnú na dovoze hnedého uhlia do svojej krajiny, no slová ministra hospodárstva ich zaskočili.
Situáciu sa snažia aspoň vyriešiť tak, že k záujemcom o kúpu sa pridali aj spoločnosti ako ČEZ, Energetický a průmyslový holding (EPH) a Vršanská uhelná zo skupiny Czech Coal.
Ako informuje ČTK, predaj by zahŕňal popri hnedouhoľných baniach Jänschwald, Cottbus-Sever, Welzow-Juh, Nochten a Reichwald aj súvisiace elektrárne Boxberg, Jänschwald, Schwarze Pumpe a blok R elektrárne Lippendorf s celkovým výkonom vyše 8 000 MW. K tomu sa ešte pridá desať východonemeckých vodných elektrární, ktoré majú výkon okolo 3 000 MW.
Energetická spoločnosť RWE však podotýka, že dovoz hnedého uhlia je nad 90 km ekonomicky nerentabilný, pričom lužický hnedouhoľný revír je vo vzdialenosti až 300 km. Navyše ide aj o vysoko frekventovanú trasu z Drážďan do Děčína a medzi brandenburským Ruhlandom a saským Priestewitzom.
Nemecko na druhej strane chce v budúcnosti svoju energetiku založiť na obnoviteľných zdrojoch, ktoré by mali v roku 2035 pokrývať 55 až 60 % tamojšej celkovej spotreby elektriny. Do roku 2022 sa chce úplne vzdať jadrovej energetiky. No s tým uhlím to bude trvať dlhšie. Severovýchodné Nemecko má totiž mnoho tepelných elektrární a v procese počnúc ťažbou hnedého uhlia z povrchových baní a končiac jeho spaľovaním v tepelných elektrárňach sú zapojené tisícky zamestnancov.