Nejde mi do hlavy, ako mohol pacient zomrieť v deň prepustenia na tú istú diagnózu, na ktorú bol 10 dní liečený. Zažívame prepad v kvalite poskytovanej medicíny

Bratislava 5. apríla 2020 (HSP/Foto:TASR/AP)

To, že Boris Johnson je ignorant medicíny a Donald Trump si myslí, že všetko premôže americkou vedou a hospodárstvom nás už akosi neprekvapuje. Ak však internista, na úrovni okresného odborníka pre pľúcne ochorenia nemyslí na koronavírus na svojom oddelení dnes, keď všade okolo neho sa o inom ani nehovorí, ak sa chce zaštítiť  tým, že pacient nemal cestovateľskú anamnézu, ako keby nikto bez takýchto kontaktov nikdy neochorel, tak je jasným dôkazom toho, ako hlboko klesla slovenská medicína

Tá zjavne nedosahuje svetovej úrovne, nielen v poskytovaní liečby, ale ani v diferenciálnej diagnostike, ktorá je v prvom rade u internistu otázkou medicínskeho vzdelania a všeobecného lekárskeho úsudku.

Nejde mi do hlavy, ako mohol pacient zomrieť v deň prepustenia z oddelenia na tú istú diagnózu, na ktorú bol 10 dní liečený?

Údajne bol prepustený domov  v dobrom stave, teda bez známok zápalu pľúc. Niečo tu nesedí.

Postoj ministra zdravotníctva je viac ako zhovievavý a aj zavádzajúci, lebo úmrtie jasne svedčí pre komplikáciu koronavírusovej infekcie. Pitva len dokázala to, čo si myslí odborná verejnosť. Iste, mohol zomrieť aj na infarkt myokardu, preto sa čakalo až na výsledky pitvy, no zázrak sa po druhý raz nekonal. Lenže mať hoci aj dve úmrtia na koronavírus nie je žiadna hanba, to len niekto nekompetentný si myslí, že to budú pre novú vládu zlé body.

Chceme sa zaradiť medzi 5 krajín, ktoré si najlepšie vedia  poradiť s koronavírusom. Pre mňa to sú trochu kŕčovité ambície, kde je viac politiky a matematiky ako pragmatickej odbornosti, akokoľvek by nám to bolo sympatické. Veď sme doteraz neurobili ani štúdiu o tom, aké časté je toto ochorenie v našich podmienkach, aby sme skutočne vedeli s kým máme tú česť. Stále vychádzame z čínskych čísiel.

Nebyť opatrení predchádzajúcej vlády by sme na tom boli oveľa horšie a súdiac podľa nasadenia a odbornej úrovne kolegov z Bojníc by som vo zvládaní koronainfekcie na okresnej úrovni nebol až taký optimistický. Asi nám najlepšie z liečby vyhovuje len tá izolácia, na niečo iné nemáme v súčasnosti ani materiálne a zdá sa, ani odborné kapacity.

Aké máme teda  skutočné šance prežiť?

Som rád, že bola prijatá koncepcia tzv. červených nemocníc, akýchsi regionálnych infekčných centier, lebo ak by sme museli používať v boji proti koronavírusu len okresné nemocnice, tak sa obávam, že naše šance prežiť by boli dosť limitované.

Mnohé nemocnice tohto typu sa pretransformovali na ziskové inštitúcie, ktoré robia minimálnu medicínu za maximálne peniaze. Efektivita zdravotníckych zariadení je tak uprednostňovaná, že odborná úroveň medicíny je až druhoradá. Ľudia to pomaly budú stále viac pociťovať, že sa okolo nich motajú perfektní manažéri, ale bez lekárskeho citu a intuície.

Nerobme si ilúzie, že natrafíme na „nemocnicu na okraji mesta“, ktorá bude mať všetkých špičkových odborníkov, zanietených vo svojich odboroch. Tí postupne poodchádzali do histórie spolu s Dietlovym seriálom. Presun zdatných lekárov z nemocníc na obvody sa udial postupne s tým, ako stúpalo ich finančné ohodnotenie a prestíž ako súkromných podnikateľov. Súčasne s tým zaznamenávame aj prepad v kvalite poskytovanej medicíny v slovenských nemocniciach. Svedčia o tom počty toľko diskutovaných odvrátiteľných ochorení v porovnaní s inými štátmi.

To, že otázka zvládnutia súčasnej pandémie na Slovensku je záležitosť štátneho zdravotníctva je viac ako očividné. Ostáva len dúfať, že táto skúška ohňom bude mať dopad aj na riešenie iných úloh, ktoré moderná medicína u nás nastolí.

Branislav Potančok, lekár a publicista