Nedele sú najslabšie nákupné dni, podľa analytikov však majú ekonomický význam

Bratislava 30. mája 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Nedele sú najslabšie nákupné dni. Aj preto pravdepodobne Slováci nemali problém zvyknúť si na nedeľné zatvorenie prevádzok počas koronakrízy. Prieskumy naznačujú, že mnohí by na tom nič nemenili ani po návrate do bežného života. Pre ekonomiku štátu, najmä v čase, kedy je potrebný reštart, to však podľa analýzy môže znamenať ranu

“Keď sme sa pozreli na platby kartou našich klientov, ktoré zrealizovali od marca 2019 do februára tohto roka (v polovici marca bola už väčšina prevádzok zatvorená, a to nielen v nedeľu), potvrdilo sa nám, že na nákupných zvykoch našincov sa nič nemení. Podľa počtu a objemu platieb sú najsilnejšími nákupnými dňami štvrtok a piatok. Naopak, najslabšími sú tie víkendové,” priblížila hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Potvrdzujú to aj údaje ČSOB. Piatky a štvrtky sú dni, kedy klienti ČSOB nakupujú v kamenných prevádzkach a platia v nich kartami najčastejšie. “Sobota je až štvrtým najpopulárnejším dňom na nákupy. Celkový objem transakcií vykonaných v nedeľu je v porovnaní s celotýždňovým 7-dňovým priemerom na 58 % úrovni,” konštatuje banka na základe štatistík o platbách kartami jej klientov v kamenných prevádzkach bez čerpacích staníc, kaviarní, reštaurácií a fast-foodov. Ide o údaje z obdobia od utorka 7. januára do pondelka 23. marca tohto roka, s cieľom eliminovať vplyv zatvorených prevádzok počas sviatočných dní na štatistiku.

Priemerné tržby podľa analýzy Poštovej banky počas piatka dosahovali približne 1,8 milióna eur a vo štvrtok iba približne o 100.000 menej. Kým v ostatné pracovné dni sa tržby držali na úrovni 1,5 milióna eur, v nedeľu klienti Poštovej banky minuli v priemere len 850.000 eur. “V sobotu evidujeme takmer dvojnásobne vyšší počet platieb kartou ako počas druhého víkendového dňa,” dodala Žáčková.

Počas koronakrízy zároveň vyvstala otázka, či ponechať obchody v nedeľu zatvorené. “V období krízy a recesie, ktorým práve prechádzame, však zatvorenie obchodov v nedeľu nemusí byť až taký dobrý nápad, ako sa na prvý pohľad zdá,” upozornila analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Analytička pritom nepredpokladá, že by len z tohto dôvodu ľudia začali nakupovať menej. Spotrebitelia podľa nej časom svoju spotrebu prispôsobia novovzniknutej situácii a nákupy presunú na iné dni. Určitý, zrejme len krátkodobý pokles by však niektoré obchody mohli zaznamenať. “K poklesu tržieb by asi došlo aj v reštauráciách a kaviarňach v nákupných centrách, keďže by tam bol menší pohyb ľudí. Prepad maloobchodných tržieb ale v dôsledku voľnej nedele neočakávame, keďže z ekonomického hľadiska platí, že naša kúpyschopnosť závisí od toho, koľko zarábame, a nie od toho, koľko dní v týždni môžeme nakupovať,” ozrejmila Glasová.

Zatvorenie obchodov v nedeľu by však podľa nej mohlo mať horší vplyv na trh práce, zamestnanosť a mzdy ľudí pracujúcich v sektore obchodu. Zatvorenie obchodov v nedeľu by totiž znížilo potrebu pracovnej sily v tomto sektore. “Keď budú predajne zatvorené, nebudú tam potrební predavači, pokladníci, skladníci ani SBS-kári. Preto očakávame, že povinné zatvorenie obchodov počas nedele bude viesť k nárastu nezamestnanosti v sektore obchodu. A to isto nie je v tomto období žiaduce, keďže nezamestnanosť bude narastať tak či tak pod vplyvom aktuálnej koronakrízy a recesie, ktorou práve prechádzame,” podotkla analytička. Poukázala tiež na to, že sa to môže odraziť aj na mzdách, keďže v nedeľu prináleží zamestnancom príplatok za prácu.

Koronakríza menila tiež priority Slovákov v nakupovaní. “V piatok (13. 3.) po prijatí prvých prísnejších vládnych opatrení naši klienti minuli v potravinách o 60 % viac ako týždeň predtým (6. 3. 2020), kedy bol potvrdený prvý prípad nákazy novým koronavírusom na Slovensku. V lekárňach vzrástol počet kartových transakcií až o 65 % a ich objem o 72 %,” vyčíslila Žáčková. Najväčší prepad tržieb zaznamenali podľa analýzy poskytovatelia služieb, kiná, cestovný ruch, verejná doprava a predajne s oblečením, obuvou, elektrom, nábytkom.

Z analýzy Poštovej banky je súčasne vidieť, ako zavedením opatrení poklesol počet i objem platieb aj v ďalších týždňoch. V týždňoch, keď sa začalo s uvoľňovaním, boli zaznamenané nárasty. “V prvej fáze iba mierne, klienti boli opatrní, a po druhej a tretej fáze boli tieto nárasty už výrazne väčšie. V polovici mája, po tretej fáze uvoľnenia vládnych opatrení, sa objem platieb kartou dostal na úroveň ako v týždni pred zavedením opatrení a zatvorení väčšiny obchodov,” skonštatovala Žáčková.