13:40 – Hovorca izraelskej armády kontradmirál Daniel Hagari uviedol, že pozemné sily dnes v noci “rozširujú pozemné operácie” v pásme Gazy.

Niektoré médiá to už interpretujú ako oznámenie, že Izrael začal pozemnú operáciu. Zatiaľ to však nemôžeme povedať s konečnou platnosťou (IDF už v pásme Gazy uskutočnili pozemné nálety). Na ďalšie informácie sa oplatí počkať.

Daniel Hagari tiež potvrdil, že v posledných hodinách IDF zvýšili počet náletov na pásmo Gazy: “Letectvo vykonáva veľmi významné údery na podzemné ciele.”

12:50 – V súvislosti s informáciami o masívnych úderoch na Gazu, o odstavení tamojšieho internetu a komunikácie a v súvislosti s očakávaním, že sa čoskoro začne pozemná operácia IDF, sa objavujú protichodné správy o rokovaniach o rukojemníkoch, ktorí sa nachádzajú v pásme Gazy.

Napríklad zdroj BBC uvádza, že rokovania o prepustení rukojemníkov zo strany Hamasu, ktoré sprostredkoval Katar, sa v súčasnosti zrýchľujú.

Zdroj uviedol, že sa diskutuje nielen o výmene rukojemníkov za palestínskych väzňov v izraelských väzniciach, ale aj o prímerí.

Oficiálne strany zatiaľ neoznámili žiadne dohody. Hamas podľa izraelských údajov zadržiava viac ako 220 rukojemníkov.

Na druhej strane izraelský novinár Nir Dvori z 12. kanála uviedol, že Izrael sa chystá odstúpiť od dohody o výmene rukojemníkov za Palestínčanov a začať operáciu.

Podľa neho sú všetky správy z Hamasu a Kataru o pokroku v rokovaniach o rukojemníkoch vnímané ako snaha oddialiť začiatok pozemnej operácie v pásme Gazy.

11:55 – Izraelský premiér Netanjahu sa obáva samostatne podporiť pozemnú operáciu v pásme Gazy, pretože dôvera verejnosti v neho klesá a v prípade neúspechu operácie hrozia nové obvinenia.

Myslia si to analytici, ktorých oslovil denník The New York Times.

Podľa zdrojov publikácie sú IDF pripravené na inváziu, ale izraelský vojenský kabinet si stále nie je istý, akú operáciu podniknúť a či vôbec má zmysel.

Zdroje publikácie uviedli, že odklad má sčasti poskytnúť vyjednávačom viac času, aby sa pokúsili zabezpečiť prepustenie ďalších rukojemníkov.

Orgány však diskutujú o tom, čo robiť v prípade neúspechu operácie.

Niektorí predstavitelia sa obávajú mestských bojov v pásme Gazy. Iní sa obávajú invázie Hizballáhu.

Diskutuje sa o tom, či uskutočniť jednu veľkú operáciu alebo sériu menších operácií. Existujú aj otázky o tom, kto bude v Gaze vládnuť po okupácii.

11:50 – Amnesty International vyhlásila, že Hamas aj Izrael počas súčasného konfliktu spáchali vojnové zločiny.

Organizácia vo svojom vyhlásení uviedla, že došlo k “závažnému porušeniu medzinárodného humanitárneho práva vrátane vojnových zločinov zo strany všetkých strán konfliktu”.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii označilo túto organizáciu za “antisemitskú”.

“Amnesty International je antisemitská organizácia, zaujatá proti Izraelu a slúži teroristom z Hamasu, nemá morálne právo nazývať sa organizáciou pre ľudské práva,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Lyon Hayat.

09:10 – Izraelská armáda v noci uskutočnila ďalší pozemný nálet na pásmo Gazy.

IDF uvádza, že jej pozemné jednotky, stíhačky a bezpilotné lietadlá zasiahli zariadenia Hamasu a potom oblasť opustili.

Podľa miestnych médií operácia trvala niekoľko hodín.

07:10 – Jednotky pozemných síl Izraelských obranných síl vstúpili v noci 27. októbra do pásma Gazy, aby uskutočnili zásah proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas. Informoval o tom denník The Jerusalem Post.

Na nálete sa zúčastňujú pechotné jednotky, obrnené vozidlá a ženijné jednotky 36. divízie izraelskej armády.

07:05 – Nový predseda parlamentu USA Mike Johnson požaduje oddelenie pomoci Izraelu a Ukrajine. Uviedol to v rozhovore pre Fox News.

“Naša zhoda medzi republikánmi v Snemovni reprezentantov je, že by sme mali tieto otázky oddeliť,” povedal predseda parlamentu.

Predtým Biden predložil v Kongrese návrh zákona, ktorý požaduje 106 miliárd dolárov – vrátane 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu a 14 miliárd dolárov pre Izrael.

“Izrael je samostatná otázka,” dodal predseda parlamentu.

Johnson uviedol, že republikáni v Snemovni reprezentantov ponúknu Izraelu 14,5 miliardy dolárov, čo je o niečo viac, ako žiadal Biely dom.

Povedal tiež, že USA len “netlačia peniaze, aby ich poslali do zahraničia”, a všetky tieto výdavky pochádzajú z domácich výdavkových položiek.

07:00 – Lídri členských štátov EÚ sa na samite v Bruseli dohodli na stanovisku k eskalácii na Blízkom východe, pričom sa obmedzili na opatrné formulácie o potrebe “humanitárnych prestávok” a potvrdili právo Izraela na sebaobranu.

Dohodnuté znenie zverejnila Catherine Kasingheová, hovorkyňa predsedu Európskej rady.

Vedúci predstavitelia EÚ opätovne odsúdili teroristické útoky Hamasu na civilistov, vyzvali ho, aby prepustil rukojemníkov, a “dôrazne zdôraznili právo Izraela na sebaobranu v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom”.

V súvislosti s humanitárnou situáciou v pásme Gazy Európska rada vyzvala na “trvalý, rýchly, bezpečný a neobmedzený” prístup humanitárnej pomoci pre osoby v núdzi, najmä prostredníctvom “humanitárnych koridorov a humanitárnych prestávok”.

Európski lídri potvrdili, že podporujú dvojštátne riešenie arabsko-izraelského konfliktu (t. j. vytvorenie Palestíny) a “medzinárodnú mierovú konferenciu v blízkej budúcnosti”, ako to navrhlo Španielsko.

Je známe, že členské štáty EÚ majú na izraelsko-palestínsky konflikt rozdielne názory, čo im bráni prezentovať jednotný front.

06:50 – USA presúvajú na Blízky východ ďalších približne 900 vojakov, väčšinou operátorov systémov protivzdušnej obrany, uviedol Pentagón.

06:30 – Izraelské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo nespokojnosť s návštevou predstaviteľov Hamasu v Rusku, ktorí v Moskve rokovali o prepustení rukojemníkov a evakuácii Rusov z Gazy.