Návrh novej klimatickej dohody je považovaný za obrat od fosílnych palív. Víta ju USA aj Izrael

Paríž 13. decembra 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Ian Langsdon, Pool photo via AP)

V závere najteplejšieho zaznamenaného roku a po štyroch rokoch intenzívnych rokovaní, v ktorých proti sebe často stáli záujmy bohatých a chudobných krajín, ohrozených ostrovných štátov a ekonomických veľmocí, dnes francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius vyzval delegátov z takmer 200 krajín sveta, aby podporili to, čo vyjadril nádej, že bude konečný návrh novej klimatickej dohody

“Naša zodpovednosť k dejinám je obrovská,” povedal tisícom účastníkov konferencie OSN o zmene klímy v Paríži, medzi ktorými je aj francúzsky prezident Francois Hollande a americký minister zahraničných vecí John Kerry.

“Ak zlyháme…, naše deti by to nepochopili a neodpustili by nám,” citovala ho agentúra Reuters.

Ak nebudú mať vyjednávači, ktorí ešte stále pozerajú konečný text, na poslednú chvíľu žiadne výhrady, delegáti konferencie sa opätovne zídu okolo 15:45 h SEČ, aby dohodu schválili, uviedol Reuters.

Podľa francúzskeho zdroja má dohoda, ktorá by mala v roku 2020 nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997, iba 20 strán.

Dohoda je považovaná za veľký prielom v globálnych snahách zabrániť potenciálne katastrofickým dôsledkom prehriatej planéty.

Podľa Fabiusa je “ambiciózna a vyvážená”, hoci nebude “perfektná pre každého”. Minister zhrnul jej kľúčové body: ambiciózny plán  obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako dva stupne Celzia, počnúc rokom 2020 poskytovať najmenej 100 miliárd dolárov ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám a 5-ročný cyklus posudzovania záväzkov jednotlivých štátov v oblasti emisií skleníkových plynov.

Dohoda má podľa neho byť právne záväzná.

Ak ju delegáti schvália, bude mohutným signálom pre investorov. Po prvý raz za vyše 20 rokov sa bohaté a chudobné národy zhodli na spoločnej predstave ako obmedziť emisie skleníkových plynov a ukončiť dve stáročia dominancie fosílnych palív.

O návrhu majú hlasovať ešte dnes.

Obama: Paríž vyslal signál, že svet je oddaný nízkouhlíkovej budúcnosti

Americký prezident Barack Obama v noci nadnes privítal dohodu, ktorá vzišla z Konferencie OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži, ako silnú a historickú. Vyhlásil, že je tou najlepšou šancou, ktorá pomôže zachrániť planétu pred dôsledkami globálnych klimatických zmien.

Dodal, že parížska zmluva dokazuje, čo všetko svet môže dosiahnuť spoločnými silami. Okrem toho parížsky pakt podľa Obamu vysiela signál, že svet je oddaný “nízkouhlíkovej budúcnosti”.

Obama priznal, že žiadna zmluva nie je dokonalá, a nie je ňou teda ani dokument schválený na záver dva týždne trvajúcich rokovaní COP21 v Le Bourget pri Paríži. Upozornil však, že “táto zmluva predstavuje tú najlepšiu šancu na záchranu planéty, akú sme dostali”.

Zdôraznil, že americký ľud môže byť hrdý, pretože historická dohoda bola v Paríži dosiahnutá aj vďaka líderstvu Spojených štátov. “Za uplynulých sedem rokov sme zmenili Spojené štáty na globálneho lídra v boji proti klimatických zmenám,” pripomenul Obama.

Izraelskí predstavitelia vítajú parížsku dohodu o klíme

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu privítal dnes klimatickú dohodu podpísanú v sobotu Paríži. V dnešnom prejave v rámci pravidelného nedeľného zasadania vládneho kabinetu ju nazval “dôležitou”.

Podľa neho má Izrael záujem – tak ako každá iná krajina – na spomalení globálneho otepľovania, ba dokonca až na jeho úplnom zastavení.

Minister životného prostredia Avi Gabaj uviedol, že na vyrovnanie sa s klimatickými problémami je vyčlenený rozpočet v sume približne 200 miliónov dolárov.

Dodal, že Izrael sa prikláňa k používaniu obnoviteľných druhov energie, k čistejšej technológii a k rozširovaniu hromadnej osobnej dopravy. “Musíme urobiť ešte veľa krokov, a už ich aj robíme,” povedal minister.

Izrael ako malá krajina nepatrí síce medzi najväčších svetových znečisťovateľov, ale na dopravu a výrobu elektriny využíva väčšinou fosílne palivá.

Na konferencii o zmenách klímy v Paríži sa delegácie všetkých 196 zúčastnených štátov v sobotu dohodli, že do konca tohto storočia treba globálne otepľovanie udržať v porovnaní s predpriemyselným obdobím výrazne pod dvoma stupňami Celzia.