Budeme sa zadlžovať a tiež ťať do živého. Hovoria o tom signály, ktoré vysiela ministerka financií Alena Schillerová. Česká vláda v pondelok na návrh šéfky českej kasy prehĺbila štátny dlh. Kvôli dopadom šírenia koronavírusu došlo k zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu v tomto roku na 300 miliárd korún.
Nočná mora opozície
Vláda tak schválila navýšenie deficitu už druhýkrát počas necelého mesiaca. Na konci marca Snemovňa kvôli epidémii schválila zvýšenie tohtoročného deficitu na 200 miliárd korún z pôvodne plánovaných 40 miliárd korún pred pandémiou. Podľa ekonómov nie je ale vylúčené to, že schodok môže byť tento rok ešte vyšší.
Problémy českej armády
O odvode dvoch percent HDP na obranu počas koronavírusovej krízy Sputnik hovoril s renomovaným expertom na vojenské bezpečnostné technológie Petrom Markvartom. Ten ponúka svoj fundovaný pohľad na vec.
“Pani poslankyňa, ako predsedníčka výboru pre obranu, určite pozná situáciu našich ozbrojených síl lepšie a vie, čoho je potrebné sa obávať. Už dnes máme veľký dlh voči pozemným silám, ktoré naliehavo vyžadujú prezbrojenie bojových jednotiek a jednotiek bojovej podpory, a to predovšetkým ťažkou technikou, teda ďalšou modernizáciou tankov T–72, novými bojovými vozidlami pechoty a kanónovými húfnicami. Početné navýšenie stavov prieskumných a výsadkových jednotiek, ktoré si naša armáda tiež vytkla ako ďalšiu prioritu, budú vyžadovať nákupy moderných prostriedkov, predovšetkým elektro-optického príslušenstva a vybavenia, bezpilotných prostriedkov a ďalšieho materiálu.
Posledný vývoj ďalej ukazuje, ako veľmi Česká republika podcenila otázku strategickej prepravy materiálu. V kritickej situácii sa jednoducho nedá spoliehať na nejaké zdieľané kapacity, nachádzajúce sa mimo našu kontrolu na cudzom území,” domnieva sa odborník.
“Ako čas ukáže, zásadné problémy čakajú čoskoro naše vrtuľníkové letectvo, ktoré dostane namiesto bojových strojov Mi-24 ľahké vrtuľníky slúžiace k podpore vylodenia námornej pechoty na nepriateľskom pobreží. Ich počet navyše neumožní efektívne nasadenie. Vláda za túto, politickú zákazku navyše zbytočne utratí v dlhodobom horizonte ohromné peniaze, ktoré budú chýbať inde.
V roku 2027 ďalej skončí súčasný prenájom Gripenov a nech sa už rozhodne vláda akokoľvek, bude potrebné investovať ďalšie veľké prostriedky do nákupu nových strojov alebo do predĺženia prenájmu existujúcich a ich modernizácie. A ak je rok 2027 limitný, musíme sa začať rozhodovať už dnes, vrátane výhľadu na finančnú náročnosť tohto projektu. To nehovorím o totálne zanedbanom systéme protivzdušnej obrany štátu, ktorý naliehavo potrebuje nakúpiť moderné samohybné raketové prostriedky, aby Temelín nemusel strážiť vojak s ručným kompletom krátkeho dosahu,” opisuje expert úlohy, ktoré pred armádou stoja.
Je naozaj vhodné, aby sa teraz myslelo na obranu, keď české hospodárstvo čakajú problémy a podnikatelia čakajú na pomoc štátu?
“Nepochybne, veď obrana vlastného územia a dôležitých národných záujmov je hlavnou úlohou akéhokoľvek štátu. Naviac je národná armáda prvým a hlavným zákazníkom domáceho obranného priemyslu a zadávateľom výskumných a vývojových úloh. Takáto symbióza však predpokladá, že Ministerstvo obrany ČR bude s obranným priemyslom, vedou a výskumom komunikovať a bude ho preferovať pred nákupom zo zahraničia,” hovorí pán Makrvart.
“Obranný priemysel, cez jeho bezohľadnú devastáciu českými politikmi v 90. rokoch, stále zamestnáva desiatky tisíc vysoko kvalifikovaných ľudí a je ťahúňom v obore moderných technológií, materiálov a postupov, ktoré neskôr nachádza uplatnenie aj v civilnej výrobe. Ak chce vláda skutočne pomôcť, je úplne nevyhnutné, aby vyhlásila obranný priemysel strategickým odvetvím, zaviedla prísne ochranárske opatrenia a komunikovala s ním ako s partnerom. Človek nechápe, prečo by sme mali nakupovať napr. korby pásových vozidiel v zahraničí, keď v Českej republike aj na Slovensku existuje hneď niekoľko projektov pre túto oblasť. Takže takáto podpora štátu by bola lepšia ako nezmyselne plošne rozdávané dotácie ‘na život‘, ktoré žiaden pokrok neprinesú,” myslí si vojenský odborník.
Povel z NATO
Potrebuje česká armáda investície vo výške 2% HDP, alebo je to umelo stanovená cifra?
“Na jednej strane sú naše ozbrojené sily dlhodobo podfinancované, čo sa prejavuje v neustálom odsúvaní veľkých projektov v čase na dobu neskoršiu. Medzitým tam však naskakujú aj nové projekty, ktoré boli riadne naplánované na toto obdobie, čím sa spolu s odloženými projektmi kumuluje a strmo navyšuje aj suma, ktorú by mal štát každý rok minúť (a tá je dnes naozaj len týmto efektom vysoko nad 2% HDP).
Domnievam sa, že aj bez uvedenej kumulácie, je to najnižšia mysliteľná cifra, ak naozaj chceme budovať silnú národnú armádu. A o tom, že ju potrebujeme, nie je potrebné viesť dlhú polemiku. Súčasné dianie vo svete prebúdza a štartuje procesy, ktoré sú prinajmenšom zlovestné. Zanedbávať v takejto situácii budovanie a modernizáciu ozbrojených síl je nemysliteľné,” hovorí dôstojník Armády ČR v zálohe.
Posledná, pritom kľúčová otázka. Budú Spojené štáty, prípadne NATO, trvať na tom, aby členovia dodržali sľub 2% investícií do obrany?
“Spojené štáty aj NATO môžu hlásať, čo chcú, respektíve to, čo sa im práve hodí do krámu. My sme tu na to, aby sme bránili túto krajinu a rozhodli, koľko sme schopní a ochotní na tento účel vyčleniť. K tomu, aby sme uspeli, je však naliehavo potrebné zmeniť charakter našich ozbrojených síl z profesionálnej armády plus pár tisíc členov aktívnych záloh, späť na všeľudovú armádu, skutočne schopnú sa efektívne a masívne obrany proti všetkým mysliteľným druhom napadnutia,” zdôrazňuje pán Markvart.
“Branná výchova a príprava, užšia spolupráca s aeroklubmi, kynológmi, výrobcami zbraní a techniky a konečne základný vojenský výcvik pre všetkých mužských členov populácie je niečím, čo sa v tejto krajine už 30 rokov zanedbáva a posledných 15 rokov úplne prehliada. Ak sa nebudú naše ozbrojené sily umelo zamestnávať nezmyslami, akým bolo napr. stráženie makových polí v Afganistane, budú mať aj dosť kapacít a prostriedkov na to, aby túto základný úlohu zvládli,” hovorí renomovaný expert.