NATO chce námornú základňu na území bývalého ZSSR: po neúspechu v Sevastopole prišla na rad lotyšská Lijepaja

Litva 20. novembra 2016 (HSP/Foto:Raimonds Vejonis Twitter)

Tretie najväčšie mesto v Lotyšsku – Lijepaja (v minulosti ruská Libava) bolo dôležitým oporným bodom ruskej cárskej flotily v Baltskom mori, neskôr tu bola základňa sovietskeho námorníctva a sklad nukleárnych zbraní.

Z čias ZSSR tu teda zostala využiteľná infraštruktúra, čo súčasní lotyšskí vládni politici často radi pripomínajú svojim spojencom v NATO. Niekdajší lotyšský minister obrany (terajší prezident) Raimonds Vejonis svojich západných partnerov pravidelne oboznamuje s výhodami prístavu v Lijepaji, medzi ktoré patrí aj pristávacia dráha pre prípadné vojenské letecké špeciály. Vzhľadom geografickú blízkosť susedného lotišského prístavu Ventspils, cez ktorý stále ide nemalá časť exportu z Ruska, by tak eventuálna základňa NATO v Lijepaji umožnila kontrolu nad priliehajúcimi uzlami a suchozemskými prepravnými koridormi.

Potenciál námornej základne v Lijepaji zjavne prevyšuje kapacity skromnej až symbolickej lotyšskej flotily, čo by však podľa mienky ministerstva obrany v Rige mohla zmeniť prípadná základňa NATO. Táto myšlienka sa prvýkrát objavila už v roku 2005, teda ešte pred ukrajinským majdanom a následnou krízou na Ukrajine, za ktorú Biely dom a Brusel vinia Rusko. Už v tom čase vtedajší štátny tajomník lotyšského rezortu obrany (terajší minister zahraničných vecí) Edgars Rinkevičs predstavil verejnosti optimistickú perspektívu rekonštrukcie základne v Lijepaji pre potreby NATO. V júni 2015 navštívil Lijepaju tajomník vojenského námorníctva USA Ray Mabus. Zo strany novozvoleného lotyšského prezidenta Vejonisa sa mu dostalo ubezpečenia, že Riga uvíta prítomnosť amerických vojenských lodí vo svojich vodách a prístavoch.

Jediným technickým problémom prístavu v Lijepaji je prívodný kanál, široký iba 50 m, s čím je spojené riziko ľahkého zablokovania lodí v prístave. Alternatívnym miestom dislokácie vojenských plavidiel by sa tak mali stať prístavné móla, ktorým by mala padnúť za obeť terajšia mestská pláž. Toto vzbudilo značné rozhorčenie najmä v prostredí ruskojazyčnej populácie Lijepaje, ktorá  prostredníctvom Lijepajskej ruskej obščiny (LRO) vyjadrila ostrý protest voči zamýšľanej militarizácii ich mesta.

LRO preto zorganizovala prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplynulo, že absolútna väčšina Rusov v Lijepaji nechce vidieť vo svojom meste cudzích vojakov. V približne 70-tisícovom meste pritom žije až 40 tisíc ruskojazyčných obyvateľov (nielen Rusi, ale aj Bielorusi či Ukrajinci), pričom až 10 tisíc z nich má ruské občianstvo. Je medzi nimi aj nemalý počet veteránov sovietskeho námorného loďstva, ktorí si dodnes pripomínajú svoj sviatok 27. júla – Deň vojenskej námornej flotily. Je prirodzené, že títo ľudia nie sú vôbec nadšení z eventuálneho príchodu Američanov na ich niekdajšiu materskú námornú základňu.

Z realizovaného prieskumu verejnej mienky vyplynulo, že až 91% opýtaných je proti umiestneniu základne NATO v Lijepaji a 52% opýtaných má v úmysle aktívne protestovať proti tomuto plánu v uliciach mesta. Predseda LRO Valerij Kravcov k tomu uviedol, že netúži po tom, aby sa Lijepaja stala potenciálnym terčom ruských rakiet z Omska či Krasnojarska v momente, keď sa v Lijepaji objaví základňa NATO. Za pravdu mu dáva aj rozhorčenie primátora susedného litovského prístavného mesta Ventspils Ajvara Lembergsa, ktorý má dodnes v živej pamäti vystrájanie opitých vojakov NATO počas krátkej zastávky eskadry NATO vo Ventspilse v máji 2014. Incidenty spojené s pouličnými bitkami a ničením municipálneho majetku neurobili dobrý dojem na miestnych obyvateľov a sám Lembergs sa odvtedy opakovane vyjadril, že trvalá prítomnosť vojakov aliancie by sa nedala nazvať inak ako vojenskou inváziou.

Gabriel Gačko