Ale aj medzi najbližšími priateľmi môžu vzniknúť vážne hádky.

Minulý týždeň sa poľskí a ukrajinskí predstavitelia otvorene dostali do konfliktu po tom, čo Marcin Przydacz, poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu pre zahraničnú politiku, povedal, že Ukrajina by mala “začať oceňovať úlohu, ktorú Poľsko zohralo pre Ukrajinu v posledných mesiacoch a rokoch”. Jeho vyjadrenia boli reakciou na rastúci spor medzi Kyjevom a Varšavou v súvislosti s vývozom ukrajinského obilia do Poľska, v ktorom ukrajinský premiér Denys Šmyhal označil konanie Poľska za “nepriateľské a populistické”.

Na základe dohody, ktorú sprostredkovala Európska únia, môžu Poľsko a ďalšie štyri susedné krajiny zakázať dovoz ukrajinského obilia s cieľom chrániť svojich domácich poľnohospodárov, ale povoliť dovoz obilia cez svoje územie do iných krajín. Platnosť dohody sa končí 15. septembra, ale Przydacz a ďalší poľskí predstavitelia vyzvali na predĺženie obmedzení.

“Ukrajina dostala od Poľska naozaj veľkú podporu,” povedal Przydacz v rozhovore pre poľský rozhlas koncom júla. “To, čo je dnes najdôležitejšie, je obhajoba záujmov poľských poľnohospodárov.”

Podľa The Washington Post, je predaj obilia pre Kyjev akútnou, ak nie existenčnou otázkou po tom, ako Rusko minulý mesiac zintenzívnilo bombardovanie ukrajinských čiernomorských prístavov, čím prerušilo hlavné vývozné trasy na svetové trhy.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si 1. augusta po Przydaczových vyjadreniach predvolalo na rokovanie poľského veľvyslanca Bartosza Cichockého. Nasledujúci deň si poľskí predstavitelia predvolali na podobný rozhovor ukrajinského veľvyslanca Vasyla Zvarycha.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski povedal pre poľský rozhlas, že vzťahy s Ukrajinou v súčasnosti “nie sú najlepšie”. Ukrajina by “nemala útočiť na svojich spojencov,” dodal.

Zdá sa, že Przydaczove poznámky a následná vzájomná diskusia medzi hlavnými mestami neohrozujú úzke vzťahy Ukrajiny s Poľskom, ktoré sa datujú od začiatku ukrajinskej nezávislosti.

Podľa The Washington Post, spor však tiež zdôraznil balansovanie, ktorému Ukrajina čelí v snahe zosúladiť svoje vlastné naliehavé potreby s potrebami svojich susedov a podporovateľov – spojencov, od ktorých teraz Kyjev závisí jeho samotná existencia – a zároveň sa snaží minimalizovať akékoľvek názorové rozdiely, ktoré by mohla využiť Moskva.

Napätie poukazuje aj na vyčerpanie a napätie, keďže ruská invázia sa blíži k 18. mesiacu, čo niektorých pozorovateľov znepokojuje.

“Mám z toho obavy, pretože viete, história nie je daná, nie je vopred daná,” povedal Tymofiy Mylovanov, riaditeľ Kyjevskej ekonomickej školy. “Na činoch jednotlivcov, najmä politických lídrov, záleží – veľmi záleží,” povedal. “A myslím si, že by sa mohli urobiť chyby, a ak by sa urobili chyby, došlo by k rozkolu medzi Poľskom a Ukrajinou.”

Podľa The Washington Post, ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a najvyšším poľským predstaviteľom sa doteraz darilo potláčať akékoľvek sporné body medzi ich krajinami vrátane minuloročného incidentu, keď do Poľska zrejme dopadla zatúlaná ukrajinská protilietadlová strela, ktorá zabila dvoch poľských občanov.

V reakcii na spor o obilie Zelenskyj na sociálnej sieti známej predtým ako Twitter napísal, že “politické momenty” by nemali kaziť vzťahy medzi oboma krajinami a “emócie by mali rozhodne vychladnúť”.

Zdôraznil tiež, že Ukrajina si veľmi cení “historickú podporu Poľska, ktoré sa spolu s nami stalo skutočným štítom Európy”.

“A v tomto štíte nemôže byť ani jedna trhlina,” dodal.

Podľa The Washington Post, niekoľko trhlín však existuje, keďže Poľsko kedysi kontrolovalo veľkú časť Ukrajiny a obe krajiny spája komplikovaná a niekedy trpká história.

Zelenskyj a Duda si v júli pripomenuli 80. výročie udalostí z druhej svetovej vojny, počas ktorej príslušníci ukrajinských povstaleckých jednotiek bojujúcich za vytvorenie nezávislého ukrajinského štátu brutálne útočili na poľské dediny vo Volyni, ktorá sa dnes nachádza na západnej Ukrajine, a zabili desaťtisíce ľudí.

Zelenskyj sa pripojil k Dudovi na náboženskom obrade v západoukrajinskom meste Lucku, ktorý sa konal na pamiatku týchto udalostí – gesto zmierenia, ktoré poľskí predstavitelia vysoko ocenili.

Podľa The Washington Post, sa napriek tomu populárne rozprávanie v Poľsku a na Ukrajine o tom, čo sa stalo pred 80 rokmi, stále veľmi líši.

Poliaci nazývajú to, čo sa stalo, “volynským masakrom” a tvrdia, že to bola súčasť väčšieho úsilia ukrajinských síl etnicky vyčistiť tento región od Poliakov. Ukrajinskí nacionalisti tvrdia, že udalosti boli výsledkom v tom čase prebiehajúceho boja medzi Poliakmi a Ukrajincami.

Duda a Zelenskyj spoločne na Twitteri vyjadrili úctu “všetkým nevinným obetiam” z Volyne. Duda však v možnom odraze rozdelenia medzi ich krajinami v samostatnom tweete napísal, že sa pripojil k Zelenskému, aby “vzdal hold zavraždeným Poliakom”.

Podľa The Washington Post, Volynské udalosti sú významné pre malú, ale hlasnú menšinu nacionalistických a krajne pravicových skupín v Poľsku. Ukrajinské tlačové agentúry v júli informovali, že fanúšikovia na futbalovom zápase v poľskom meste Vroclav rozvinuli transparenty s nápismi “Ukrajinci zavraždili deti na Volyni” a “80 rokov hanebného mlčania pre Volyň”.

“Medzi Poľskom a Ukrajinou existujú dve citlivé otázky. Prvým je história, ktorá je starým problémom už roky,” povedal Wojciech Kononczuk, riaditeľ Centra východných štúdií financovaného poľskou vládou. “Druhým problematickým bodom je otázka tohto ukrajinského obilia.”

Podľa The Washington Post, keďže poľnohospodári sú hlavnou voličskou základňou poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť, otázka obilia je pre poľskú vládu, ktorú na jeseň čakajú voľby, mimoriadne sporná.

Krajne pravicová strana Konfederácia tiež vedie kampaň proti tomu, čo označuje za “ukrajinizáciu Poľska”. Čísla prieskumov naznačujú, že krajne pravicová strana by mohla po voľbách v polovici októbra nakoniec pôsobiť ako vládca, čo vyvoláva obavy, že jej členovia by sa mohli snažiť znížiť podporu Poľska Kyjevu.

Kononczuk uviedol, že došlo k “určitým emotívnym krokom a rozhodnutiam” zo strany ukrajinských a poľských predstaviteľov.

Povedal, že predvolanie poľského veľvyslanca v Kyjeve na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa vo Varšave stretlo s prekvapením, najmä preto, že Cichocki patrí k hŕstke veľvyslancov, ktorí zostali v Kyjeve počas ruského obliehania a bol jedným z najsilnejších diplomatických podporovateľov Ukrajiny.

Ale “sympatie medzi Poliakmi a Ukrajincami sú na bezprecedentnej úrovni,” povedal Kononczuk, čomu pomohlo “spoločné vnímanie bezpečnostných hrozieb” zo strany Ruska.

Podľa The Washington Post, napriek tomu spor o obilie nezmizne.

Ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyi trvá na tom, že obmedzenia na ukrajinský dovoz do susedných krajín sa musia čo najskôr zrušiť.

“Aké budú dôsledky, ak [ukrajinskí poľnohospodári] tento rok neprežijú?” Solskyi sa opýtal v rozhovore. Podľa jeho slov ide o “mimoriadnu situáciu, dokonca aj počas volebného obdobia”.

Európska únia na začiatku ruskej invázie uvoľnila predpisy týkajúce sa vývozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov, aby pomohla ukrajinskému hospodárstvu, v ktorom je poľnohospodárstvo významným odvetvím. Vývoz obilia do susedných krajín Ukrajiny prudko vzrástol.

V reakcii na prudký nárast dovozu, ako aj na celosvetový pokles cien obilia však Európska únia v máji povolila Poľsku, Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a Slovensku zablokovať domáci predaj ukrajinskej pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien a zároveň povolila ich tranzit do iných krajín. Pre ukrajinských výrobcov však vývoz po súši ďalej ako do susedných krajín v rámci Európskej únie prudko zvyšuje náklady na dopravu.

Solskyi vyjadril presvedčenie, že nedávne rozhodnutie Ruska odstúpiť od dohody sprostredkovanej OSN, ktorá umožňovala dodávky obilia z čiernomorských prístavov, bolo vyvolané rozhodnutím obmedziť ukrajinský vývoz v susedných krajinách, čo poskytlo Kremľu nátlakový bod, ktorý mohol využiť na stláčanie ukrajinskej ekonomiky.

“Všetci chápeme, že pre nás je najvýhodnejšie ísť po mori a pre našich susedov je to najpohodlnejšie,” povedal. “Ale naši susedia by mali pochopiť, že prvým krokom k tomu, aby sme mohli cestovať po mori, je zrušiť ich zákazy.”

Napriek tomu Solskyi povedal, že sa neobáva napätia, ktoré spor s Poľskom vyvolal, pretože “bez diskusie neexistujú skutoční priatelia a skutoční partneri”.

“Vezmite si mojich najlepších priateľov,” povedal. “Ak sa raz za dva alebo tri mesiace nepohádame, tak nám niečo chýba.”