Bratislava 5. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
„Podpis mierových zmlúv vo Versailles, v Saint Germain a v Trianone je azda najvýznamnejším sviatkom našej štátnosti, pretože práve vtedy svetové mocnosti uznali naše právo na vlastný štát, vtedy ešte spolu s Čechmi, a naše hranice,“ skonštatoval pred hŕstkou prítomných historik Viliam Jablonický.

Na Tyršovom nábreží v Bratislave pri Pamätníku mierových zmlúv po Prvej svetovej vojne sa konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti výročia podpisu mierových zmlúv, ktoré po ukončení prvej svetovej vojny boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919 s Nemeckom, v Saint Germain 10. júna 1919 s Rakúskom a v Trianone 4. júna 1920 s Maďarskom. Ako informuje nápis na sprievodnej tabuli, tieto zmluvy stanovili a garantovali hranice starých a nových štátov v podunajskej oblasti a stali sa tak základom historického vyrovnania medzi národmi bývalého Rakúska-Uhorska.
Tieto zmluvy ako medzinárodnoprávne dokumenty najvyššej úrovne určením hraníc Česko-Slovenskej republiky prvýkrát vymedzili aj Slovensko ako geografický, politický, historický aj právny celok. Na stretnutí, ktoré organizovali členovia Matice slovenskej z Petržalky, sa zúčastnilo osem ľudí, ktorí si pripomenuli túto historickú udalosť spred 98 rokov ako základ, na ktorom bola neskôr budovaná československá i samostatná moderná slovenská štátnosť.
V Maďarsku je toto výročie naopak dňom najväčšieho národného smútku, pretože znamenalo rozdelenie a definitívny koniec sna o Veľkom Uhorsku. Tento ich pohľad by bol oprávnený za predpokladu, že obyvateľstvo, ktoré sa po prvej svetovej vojne ocitlo za Maďarskými hranicami v Chorvátsku, Srbsku a Slovensku, by sa väčšinovo cítilo byť Maďarmi, respektíve Uhrami. Lenže tak to nebolo: slovanské národy, ktoré na týchto odčlenených územiach tvorili väčšinu, a pre ktoré Rakúsko-Uhorsko bolo „žalárom národov“, nadšene privítali svoju historickú šancu na slobodu a spravodlivosť.
Ivan Lehotský