Najvyšší kontrolný úrad: Medzi 25 tohtoročnými odstúpeniami polícii je aj deväťročná kauza Bratislavskej vodárenskej spoločnosti

Bratislava 10. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Okrem mýtneho systému, štátnych bytov či kauzy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), oznámili národní kontrolóri polícii v tomto roku 25 prípadov možného porušenia zákona. Na orgány činné v trestnom konaní smerovalo od národnej autority pre oblasť externej kontroly celkovo 7 trestných oznámení. Ďalších 18 podaní malo netrestný charakter a vo väčšine prípadov sa netrestné porušenia zákona diali na úrovni miestnej samosprávy

Kontrolný úrad aktívne spolupracuje s políciou a prokuratúrou už v štádiu kontroly a dnes (10. december 2019) vyhodnotili memorandum o spolupráci na pôde NKÚ SR všetky tri zainteresované strany. V tomto roku najviac trestných podaní bolo pre podozrenie z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) nemá sankčné právomoci, nekoná v zmysle správneho poriadku, preto všetky kritické závery, zistenia, ktoré súvisia s možným porušením zákona odstupuje na ďalšie konanie príslušnej štátnej inštitúcii. V snahe zabezpečiť efektívnu a účinnú ochranu verejných prostriedkov a majetku uzatvoril kontrolný úrad ešte v roku 2015 memorandum o spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou (GP) a Policajným zborom SR (polícia). Zmyslom tohto memoranda je nielen zlepšiť komunikáciu a výmenu informácií po ukončení kontrolnej akcie, keď už úrad odstupuje vecné podania orgánom činným v trestnom konaní, ale vytvoriť priestor pre aktívnu spoluprácu kontrolórov s prokuratúrou alebo políciou pri možnom porušení zákona v samotnom priebehu akcie. Súčasťou tejto spolupráce je aj vzdelávanie, pričom témou ostatnej edukačnej aktivity kontrolórov boli otázky súvisiace s trestným činom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. NKÚ SR totiž v tomto roku odstúpil polícii najviac zistení, ktoré súvisia s možným porušením povinnosti pri správe cudzieho majetku zo strany štátnych zamestnancov alebo manažérov verejných korporácií.

Porušenie povinností bolo identifikované pri správe služobných bytov, obstaraní mýtneho systému či pri rozhodovaní zástupcu samosprávy hlavného mesta SR v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). V tomto prípade kontrolóri odstúpili zistenia, ktoré súvisia ešte s rokom 2010, obdobím, kedy na čele mesta stál primátor Andrej Ďurkovský. Zástupca bratislavskej samosprávy, ako majoritného akcionára BVS so 60 % akcií vtedy na valných zhromaždeniach hlasoval za zmeny majetkových pomerov vo vodárenskej spoločnosti bez toho, aby k takémuto kroku mal stanovisko mestského zastupiteľstva. Podľa názoru NKÚ SR mal predstaviteľ mesta povinnosť získať na takéto konanie súhlas zastupiteľstva, pretože hlasovania mali jednoznačne vplyv na majetok a majetkový prospech mesta, schvaľované zmeny sa dotýkali nakladania so samosprávnym majetkom, verejnými financiami. Zákon o obecnom zriadení zveruje priamo obecnému zastupiteľstvu rozhodovanie o základných otázkach života obce, okrem iného má schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly podala v roku 2019 celkovo 7 trestných a 18 netrestných oznámení. Trestné oznámenia boli okrem spomínaných štátnych bytov, NDS a BVS na základe výsledkov kontroly podané tiež na konanie predstaviteľov ÚRSO či Agrokomplexu (kaštieľ Malanta). Netrestné podania súvisia hlavne s fungovaním miestnych samospráv a v tejto oblasti kontrolóri odstupujú najčastejšie veci, ktoré nemajú trestnú povahu, ale súvisia s porušením iných zákonných noriem. Ide hlavne o nesúlad všeobecne záväzných nariadení s príslušným zákonom. V tejto oblasti to boli podania, ktoré sa týkali agendy nakladania s komunálnym odpadom (jedenásť) a v šiestich prípadoch išlo o zle nastavené pravidlá pri poskytovaní dotácií na verejnoprospešné služby.

Kontrolný úrad v ostatných troch rokoch zmenil zameranie kontrol a vo väčšej miere realizuje prierezové, výkonnostné kontroly, ktoré sú zamerané na dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. To sa v konečnom dôsledku premieta aj do obsahu podaní, ktoré kontrolóri odstupujú polícii. Dnes ide o podozrenia na porušenie povinností pri správe cudzieho majetku, kým v minulosti to bolo skôr o podozreniach na spreneveru pri nakladaní s majetkom či verejnými financiami. Účelom kontroly je pomôcť lepšej správe vecí verejných, v efektívnejšom hospodárení. Kontrola je aktívnou prevenciou proti korupcii a má pomáhať spoločnosti predchádzať nezákonnému konaniu politikov, verejných či štátnych zamestnancov, najmä pri dodržaní povinností pri správe verejného majetku a pri hospodárnom, efektívnom nakladaní so štátnymi či európskymi finančnými prostriedkami.