Najstaršiu populáciu z okresov má Bratislava 1, najmladšiu Senec. K slovenskej národnosti sa hlási vyše 86 percent obyvateľov Bratislavského kraja. Viac ako 40 percent Bratislavčanov je bez náboženského vierovyznania

Bratislava 24. januára 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Najstaršiu populáciu z okresov v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) majú z pohľadu vekových skupín v prvom Bratislavskom okrese, ktorý kopíruje mestskú časť Bratislava-Staré Mesto. Naopak, okresom s vekovo najmladším obyvateľstvom je okres Senec. Vyplýva to zo zverejnených údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021

V Starom Meste evidujú zo všetkých okresov v regióne najväčší podiel ľudí v poproduktívnom veku (65+), seniori tvoria v Starom Meste 21,51 percenta zo 46.080 rezidentov. V centrálnej časti hlavného mesta žije spomedzi okresov bratislavského regiónu takisto najnižší podiel ľudí v produktívnom veku (15–64 rokov), 63,31 percenta populácie, v iných okresoch kraja je to nad 65 percent. Podiel detí (0-14 detí) v Starom Meste na úrovni 15,19 percenta je druhý najnižší v kraji, menej je to len v okrese Bratislava V (15,11 percenta).

V okrese Senec dosahuje zastúpenie detí a mládeže do 14 rokov najväčšie číslo zo všetkých okresov (21,57 percenta populácie). Seniorov nad 65 rokov je zasa v percentuálnom vyjadrení v rámci kraja najmenej, tvoria 12,78 percenta populácie. Ľudia v produktívnom veku tvoria v okrese Senec 65,65 percenta rezidentov.

Vo všetkých mimobratislavských okresoch kraja (Senec, Malacky, Pezinok) je v porovnaní s okresmi na území hlavného mesta nižší podiel seniorov a vyšší podiel detí.

K slovenskej národnosti sa hlási vyše 86 percent obyvateľov Bratislavského kraja

K slovenskej národnosti sa v Bratislavskom kraji prihlásilo 86,19 percenta obyvateľov. Ďalšími najrozšírenejšími národnosťami medzi rezidentmi regiónu sú maďarská, česká, rusínska, ukrajinská, ruská a rómska. Vyplýva to zo zverejnených údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021.

K maďarskej národnosti sa prihlásilo 20.657 obyvateľov (2,87 percenta populácie), ďalších 3859 uviedlo príslušnosť k maďarskej komunite v rámci otázky o ďalšej národnosti. K českej národnosti sa hlásilo 6429 ľudí (0,89 percenta), ako druhú národnosť ju uviedlo 3991 obyvateľov. K rusínskej národnosti sa prihlásilo 994 obyvateľov (0,14 percenta), 1897 respondentov ju označilo ako druhú národnosť. K ukrajinskej národnosti sa priznalo 1990 rezidentov (0,28 percenta), ďalších 261 pri otázke na ďalšiu národnosť. Ruskú národnosť zaznačilo 1260 obyvateľov (0,18 percenta), 871 ako druhú národnosť.

Príslušnosť k rómskej komunite priznali respondenti najmä určením ďalšej národnosti. Ako prvú národnosť ju uviedlo 460 sčítaných (0,06 percenta populácie kraja), no ako druhú až 1078 obyvateľov. Rozdiel je výrazný najmä v obci Plavecký Štvrtok, kde rómsku národnosť uviedlo deväť ľudí, ako ďalšiu národnosť 80 obyvateľov.

V rámci okresov dosahujú najväčší podiel obyvateľov so slovenskou národnosťou v okrese Pezinok (92,6 percenta), s maďarskou národnosťou v okrese Senec (9,01 percenta).

Najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti má obec Doľany v okrese Pezinok (98,12 percenta). Jedinou obcou v Bratislavskom kraji, ktorej väčšina obyvateľov nie je slovenskej národnosti, je obec Vlky v okrese Senec. Zo 415 sčítaných sa prihlásilo k maďarskej národnosti 251, čo tvorí 60,48 percenta obyvateľov. K polovici obyvateľov maďarskej národnosti sa blížia aj v obci Boldog a Tureň, obe takisto v okrese Senec.

Viac ako 40 percent Bratislavčanov je bez náboženského vierovyznania

V Bratislave žije viac ako 40 percent obyvateľov bez náboženského vierovyznania. Vyše 30 percent Bratislavčanov sa prihlásilo v rámci náboženského vyznania k Rímskokatolíckej cirkvi a cez štyri percentá k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Vyplýva to zo zverejnených údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.

Z celkovo sčítaných 475.503 Bratislavčanov uviedlo 206.945, že je bez náboženského vierovyznania. Rímskokatolíkov je 179.053 Bratislavčanov. K Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa prihlásilo 19.392 obyvateľov hlavného mesta. Vyše 5000 Bratislavčanov uviedlo svoje náboženské vyznanie ako gréckokatolícke a ku Gréckokatolíckej cirkvi sa prihlásilo okolo jedného percenta obyvateľov.

K ďalším cirkvám a vierovyznaniam sa prihlásilo pod jedno percento Bratislavčanov. Napríklad pravoslávne vierovyznanie uviedlo 2735 Bratislavčanov, židovské 737. K budhizmu sa prihlásilo 1395 obyvateľov Bratislavy a k islamu 908 Bratislavčanov. V štatistike tvorí časť takmer 10 percent obyvateľov (44.599) s nezisteným vierovyznaním.