Prvé výsledky sčítania obyvateľstva: Pozrite, ako málo detí je na Slovensku. A koľko je vôbec ešte veriacich?

Bratislava 20. januára 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová, Dano Veselský, Jakub Kotian, Pixabay)

Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) zverejnil prvé výsledky zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré prebehlo v roku 2021

Najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR je maďarská, hlási sa k nej 7,75 percenta obyvateľov. Druhé najväčšie zastúpenie medzi národnostnými menšinami majú Rómovia s podielom 1,23 percenta populácie, českú národnosť uvádza 0,53 percenta, rusínsku 0,44 percenta obyvateľov SR

Majoritná slovenská národnosť sa týka 83,8 percenta obyvateľov SR. Najviac obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti je v Žilinskom kraji, najmenej v Nitrianskom kraji.

Najviac obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti je v Žilinskom kraji(95 percent), najmenej v Nitrianskom kraji (70 percent).

Odborná garantka Sčítania 2021 Ľudmila Ivančíková priblížila, že maďarská menšina má najväčšie, 21 až 22-percentné zastúpenie v Nitrianskom a Trnavskom kraji, v Banskobystrickom kraji 11-percentné zastúpenie a medzi obyvateľmi Košického kraja sa k maďarskej národnosti hlási 8,5 percenta obyvateľov.

“K rómskej národnosti sa hlásia tri percentá obyvateľov v Košickom a Prešovskom kraji, v  Banskobystrickom kraji je to 1,4 percenta obyvateľov,” dodala Ivančíková.

V prípade rusínskej národnosti sa k nej prihlásilo 2,4 percenta obyvateľov Prešovského kraja,” dodala Ivančíková.

“Na otázku k národnosti sa celkovo vyjadrilo 5.153.712 obyvateľov, odpoveď v prípade otázky o ďalšej národnosti uviedlo 306.170 obyvateľov,” informovala garantka.

Slovenskú národnosť ako ďalšiu národnosť v rámci otázok v sčítacom formulári uviedlo 18 percent rezidentov SR, v absolútnych číslach 55.496 obyvateľov. Maďarskú národnosť ako druhú uviedlo 34.089 obyvateľov (11 percent). Až 30 percent tých, ktorí v prípade druhej národnosti odpovedali, uviedlo rómsku národnosť (88.985 ľudí), rusínsku 39.810 obyvateľov (13 percent z tých, čo odpovedali) a českú národnosť päť percent (16.715 obyvateľov).

Slovenčinu ako materinský jazyk uvádza takmer 82 percent obyvateľov

Slovenčina je materinským jazykom pre takmer 82 percent obyvateľov SR, konkrétne 4.456.102 ľudí. Maďarčinu ako materinský jazyk uvádza 8,5 percenta občanov, 1,8 percenta ľudí žijúcich na Slovensku považuje za svoj materinský jazyk rómčinu. Ostatné materinské jazyky tvoria podiely menšie ako jedno percento.

Rusínsky jazyk je štvrtý najpočetnejší materinský jazyk (0,7 percenta obyvateľstva), piatym najpočetnejším materinským jazykom je čeština (0,6 percenta). Medzi ďalšie materinské jazyky na Slovensku patria ukrajinský, ruský, anglický, nemecký, poľský, vietnamský. Posunkový slovenský jazyk si ako materinský jazyk uviedlo 1835 obyvateľov.

Odborná garantka Sčítania Ľudmila Ivančíková uviedla, že v prípade slovenčiny ako materinského jazyk došlo v porovnaní s predchádzajúcim cenzom k nárastu o štyri percentuálne body.

“V prípade maďarského, rómskeho i rusínskeho jazyka došlo k miernemu poklesu,” dodala.

Reklama

Slovenský materinský jazyk má najvyšší podiel v Žilinskom a Trenčianskom kraji (viac ako 90 percent). Maďarský materinský jazyk má najväčšie zastúpenie v Trnavskom a Nitrianskom kraji (vyše 20 percent) a rómsky materinský jazyk v Prešovskom a Košickom kraji (nad štyri percentá).

Materinský jazyk je reč, ktorou obyvateľ najčastejšie hovoril vo svojom detstve. Iný materinský jazyk ako slovenský uviedlo celkovo 12,5 percenta obyvateľov Slovenska.

László Bukovszky: Sčítanie obyvateľov potvrdilo, že Slovensko je multietnická krajina

Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov (SODB) 2021 znovu potvrdilo, že Slovensko je multietnická krajina, v ktorej vedľa seba žije väčšinové slovenské obyvateľstvo a príslušníci národnostných menšín. Skonštatoval to splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky

“Je nesmierne dôležité, aby si národnostné menšiny vedeli svoje opodstatnené potreby naformulovať s cieľom rozvíjať svoju identitu a čeliť asimilačným trendom. Bez efektívnej spoluúčasti štátu a samosprávnych orgánov to však neprinesie očakávaný efekt. Ako splnomocnenec budem aj so svojím úradom pri dosahovaní týchto cieľov naďalej aktívny,” uviedol v stanovisku.

Zverejnené výsledky sčítania podľa neho prezrádzajú veľa o etnickom pôvode občanov a odzrkadľujú obraz našej spoločnosti. Bukovszky hovorí, že pri vypĺňaní otázok týkajúcich sa národnosti a materinského jazyka zohrala u občanov silnú rolu väzba k etnicite, no údaje nevypovedajú o tom, ako sa občania v každodennom živote stavajú k svojej identite.

Splnomocnenec vlády zdôraznil, že politici a predstavitelia národnostných menšín musia brať do úvahy objektívne výsledky a začať s nimi pracovať.

“Aby národnostnú politiku postavili na reálnych základoch s reálnymi cieľmi, v ktorých sa nájde každý príslušník národnostnej menšiny. Slovensko nesmie zabudnúť na svoje vzácne a pestré kultúrne a jazykové bohatstvo.”

Za potrebné považuje Bukovszky porozumieť cieľom a potrebám národnostných menšín, a tak pomáhať zachovaniu bohatej identity Slovenska.

György Gyimesi: Sčítanie ukázalo, že Maďari odmietli dvojitú národnostnú identitu

Výsledky sčítania obyvateľov ukázali, že národnostná identita je len jedna. Tvrdí to poslanec Národnej rady (NR) SR György Gyimesi (OĽANO). Ešte pred spustením sčítania kritizoval možnosť uviesť dve národnosti. Myslí si, že dvojitá identita je pre Maďarov cudzím pojmom a sčítanie prinieslo pokles ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Poukázal tiež na problém s interpretáciou výsledkov

Gyimesi hovorí, že v koalícii sa vedie debata o znížení kvóra na vstup do parlamentu pre národnostné strany na tri percentá či o zvýšení počtu volebných obvodov. Poslanec tiež podľa svojich slov rokuje aj o väčšom zastúpení národnostného vysielania v RTVS.

“Prezentované výsledky, ktoré sa týkajú materinského jazyka a národnosti, dali za pravdu nám, ktorí sme tvrdili, že dvojitá identita pre Maďarov žijúcich na Slovensku neznamená nič. Je to pre nich cudzí pojem a celá táto snaha tých, ktorí sa snažili túto otázku vpašovať do hárkov bez akejkoľvek diskusie s príslušníkmi národnostných komunít, vyšla nazmar,” povedal Gyimesi, ktorý tvrdí, že identita je len jedna.

Maďari žijúci na Slovensku podľa neho dvojitú identitu odmietli. Výsledky ukazujú, že k maďarskej národnosti sa prihlásilo menej obyvateľov ako v roku 2011. Podľa aktuálneho sčítania sa k maďarskej národnosti hlási 7,75 percenta, čiže 422.065 obyvateľov. Maďarskú národnosť ako druhú uviedlo 34.089 obyvateľov (11 percent). Pri sčítaní spred desiatich rokov sa k maďarskej národnosti prihlásilo 8,5 percenta, čiže 458.467 ľudí.

V prípade rómskej a rusínskej národnosti môže podľa Gyimesiho nastať problém v interpretácii výsledkov. Pýta sa, či sa budú sčítavať údaje prvej národnosti a druhej národnosti.

“V prípade Rusínov a Rómov, ak bude interpretácia nevýhodná pre národnostné komunity, čiže ak sa nebudú sčítavať národnosti, dôjde k tomu, že v niektorých obciach sa jazykové práva stratia alebo sa nebudú môcť využívať na úradoch či miestach, kde to zákon dovoľuje,” skonštatoval poslanec.

Interpretáciu výsledkov by mala podľa neho riešiť komisia zriadená buď na ministerstve kultúry, alebo úrade splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny.

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky v reakcii pripomenul uznesenie Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny (VNMES), podľa ktorého má splnomocnenec zriadiť pracovnú skupinu na vypracovanie interpretačných rámcov údajov, ktoré sa v sčítaní týkajú národnosti, ďalšej národnosti a materinského jazyka obyvateľov. Členmi tejto komisie majú byť zástupcovia menšín, ústredných štátnych orgánov i ŠÚ SR.

Sčítanie ukázalo podľa neho aj výrazný pokles pri používaní menšinového jazyka ako materinského. Chce, aby sa rozširovala dvojjazyčnosť napríklad na energetické podniky, podniky, ktoré dodávajú vodu či elektrinu.

SR podľa neho nie je len národným štátom Slovákov, keďže 83,8 percenta je Slovákov. Preambula Ústavy SR podľa neho nehovorí pravdu, keď je v nej uvedené “my národ slovenský”.

“Mali by sme sa zamyslieť, či táto formulácia obstojí,” uviedol.

Koalícia podľa poslanca debatuje o volebnej legislatíve. Vzhľadom na stav maďarských strán treba podľa neho znížiť kvórum na tri percentá pre národnostné menšiny. V koalícii je podľa neho tiež vášnivá debata o zvýšení počtu volebných obvodov, Gyimesi navrhuje 12 obvodov.

Viac ako polovica obyvateľov sa prihlásila k rímskokatolíckej cirkvi

Viac ako polovica obyvateľov Slovenska (55,8 percenta) sa prihlásila k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu. Ide o viac ako 3,04 milióna obyvateľov. Z hľadiska početnosti nasleduje evanjelické náboženské vyznanie s 5,3 percenta (287.000) a gréckokatolícke so štyrmi percentami (218.000). Celkovo je katolíkov o približne 300 tisíc menej než pri sčítaní pred 10 rokmi.

Druhou najpočetnejšou skupinou je však skupina bez náboženského vyznania. Takmer 1,3 milióna obyvateľov, čo predstavuje 23,8 percenta, uviedlo, že je bez náboženského vyznania.

Predseda ŠÚ SR Alexander Ballek skonštatoval, že počet obyvateľov, ktorí sa prihlásili k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu, je síce najvyšší, avšak ich počet a podiel oproti roku 2011 poklesol. Ide o vyše šesť percentuálnych bodov, čo predstavuje viac ako 308.700 ľudí.

Štvrté miesto medzi skupinou obyvateľov hlásiacich sa k nejakému náboženstvu patrí kalvínskemu vyznaniu (1,6 percenta). Všetky ostatné náboženské vyznania majú podiely menšie ako jedno percento. Podľa slov Ľudmily Ivančíkovej, generálnej riaditeľky zo sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, nezistené náboženské vyznanie uviedlo 6,5 percenta obyvateľov.

Ivančíková uviedla, že vzrástol aj počet ad hoc hnutí, ide napríklad o údaj k Svedkom Liehovovým. Spolu 14.207 obyvateľov si uviedlo príslušnosť k tomuto hnutiu/vyznaniu. Najviac priaznivcov majú v Bratislavskom kraji. Stabilných fanúšikov majú aj vyznania ako  jediizmus (Rád rytierov Jedi), ktorých je 1389, a pastafarianizmus, ktorý uviedlo 590 obyvateľov.

“Zároveň v medzicenzálnom období sledujeme nárast podielu obyvateľov bez náboženského vyznania. V roku 2011 to bolo 13,4 percenta a 23,8 percenta v roku 2021,” povedal Ballek.

Najviac obyvateľov bez vyznania je v Bratislavskom kraji, takmer 40 percent. Okresy, v ktorých dosiahol podiel obyvateľstva bez vyznania viac ako 40 percent, sú všetky okresy Bratislavy a okres Rožňava.

Z regionálneho hľadiska je rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike najpočetnejšou vo všetkých krajoch SR a zároveň má vo všetkých krajoch viac ako 50-percentný podiel, okrem Bratislavského a Košického kraja. V okrese Námestovo v ako jedinom deklarovalo príslušnosť k rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike viac ako 90 percent obyvateľov (92,4 percenta).

“Najmenší podiel rímskokatolíckeho náboženského vyznania je v okrese Medzilaborce – 8,7 percenta,” priblížila Ivančíková.

Evanjelikov je najviac v okresoch Myjava, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice. Najviac obyvateľov hlásiacich sa ku gréckokatolíckej cirkvi sa nachádza na východnom Slovensku, ide o okrese Medzilaborce, Stropkov, Sobrance či Svidník.

Predseda KBS: Ďakujeme všetkým, ktorí sa prihlásili k svojmu vierovyznaniu

Bratislavský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský sa poďakoval všetkým, ktorí sa prihlásili k svojmu vierovyznaniu. Uviedol to vo štvrtok po tom, čo Štatistický úrad SR zverejnil ďalšie výsledky z vlaňajšieho Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021. Týkali sa aj náboženského vyznania

“Veriaci týmto spôsobom vyjadrujú svoju prítomnosť v spoločnosti, ktorú utvárajú v duchu hodnôt svojho vyznania. Práve náboženská viera mnohých motivuje, aby obetavo pôsobili v oblasti charity, zdravotníctva, školstva a v ďalších priestoroch – na zveľadenie spoločného dobra,” povedal Zvolenský.

Konkrétne výsledky sčítania vnímajú podľa jeho slov aj v kontexte okolností, ktoré ho sprevádzali, teda pandemickej situácie a nového, elektronického spôsobu získavania údajov.

“Z hľadiska záznamov, ktoré cirkev vedie v matrikách pokrstených, môžeme konštatovať, že sme za ostatných desať rokov zaznamenali stabilný, dokonca mierne rastúci trend – tak v rímskokatolíckom, ako aj v gréckokatolíckom obrade. Jediný rok, v ktorom počet katolíckych krstov výraznejšie poklesol, bol práve rok 2020, poznačený výraznými pandemickými obmedzeniami,” skonštatoval Zvolenský.

Na základe údajov za desať rokov založené na matričných záznamoch farností vyplýva, že dve tretiny detí, ktoré sa rodia na Slovensku, sú následne pokrstené.

“Čo sa týka vyššieho počtu ľudí, ktorí vyplnili kolónku “bez vyznania”, iste to odráža sekularizáciu spoločnosti. Pre veriacich je to v každom prípade motivácia intenzívnejšie evanjelizovať, aktívne žiť svoju vieru,” povedal Zvolenský.

Zároveň zdôraznil nádej, že pandemická situácia, ktorá vážne zasiahla život cirkví na Slovensku, sa zlepší, a opatrenia konečne umožnia, aby sa návštevy chrámov a vysluhovanie sviatostí vrátili do normálnych koľají.

Najviac, až 55,8 percenta obyvateľov (3,04 milióna), si uviedlo rímskokatolícke náboženské vyznanie. Jeho podiel oproti roku 2011 však poklesol o vyše šesť percentuálnych bodov. Z hľadiska početnosti potom nasleduje evanjelické s 5,3 percentami (287.000) a gréckokatolícke so štyrmi percentami (218.000). Štvrté miesto patrí kalvínskemu vyznaniu (1,6 percenta). Všetky ostatné náboženské vyznania majú podiely menšie ako jedno percento. Druhou najpočetnejšou skupinou je však skupina bez náboženského vyznania. Takmer 1,3 milióna obyvateľov, čo predstavuje 23,8 percenta, uviedlo, že je bez náboženského vyznania.

Viac ako dve tretiny obyvateľov SR sú vo veku od 15 do 64 rokov

Viac ako dve tretiny obyvateľov SR (67 percent) patria do vekovej skupiny 15 – 64 rokov. Vo vekovej skupine 0 – 14 rokov je 15,9 percenta populácie, najstaršiu skupinu obyvateľov nad 65 rokov patrí 17,1 percenta ľudí.

Vyše dve tretiny obyvateľstva SR sú v produktívnom veku

Viac ako dve tretiny obyvateľov SR (67 percent) patria do vekovej skupiny 15 – 64 rokov. Vo vekovej skupine 0 – 14 rokov je 15,9 percenta populácie, najstaršiu skupinu obyvateľov nad 65 rokov tvorí 17,1 percenta ľudí. Vyplýva to z výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR

Zástupcovia úradu v prípade medzicenzálneho porovnania s rokom 2011 upozornili na mierny nárast podielu obyvateľov v predproduktívnom veku (0-14 rokov) a zároveň na výrazný nárast pri obyvateľoch v poproduktívnom veku (65+ rokov).

“Ich podiel v roku 2011 bol 12,7 percenta,” pripomenuli.

Reklama

Generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR a odborná garantka Sčítania 2021 Ľudmila Ivančíková taktiež zdôraznila, že je potrebné si všímať štruktúru najstaršieho obyvateľstva.

“V skupine 65-69 rokov je to 6,2 percenta ľudí, tzv. starší starí medzi 70 a 80 rokmi tvorí 9,4 percenta populácie, a tých tzv. najstarších starých je 1,5 percenta,” spresnila.

Takmer 96 percent obyvateľov SR sa narodilo na Slovensku

Takmer 96 percent (95,8 percenta) obyvateľov SR sa narodilo na Slovensku. Necelé štyri percentá (3,92 percenta) sa narodili mimo SR, najviac z nich v Českej republike, Spojenom kráľovstve a Ukrajine

V rámci okresov s najvyšším podielom obyvateľov narodených mimo územia SR figuruje Bratislavský kraj, na úrovni okresov je to Skalica a Bratislava III, takisto Bratislava II a Bratislava IV, na východnom Slovensku okresy Michalovce, Sobrance a Medzilaborce.

 Bratislava má 475.503 obyvateľov, najviac ich žije v Petržalke

Hlavné mesto SR Bratislava má podľa zverejnených údajov minuloročného sčítania 475.503 obyvateľov. V rámci 17 bratislavských mestských častí ich najviac (114.000) býva v Petržalke. Naopak, najmenej (1635) v mestskej časti Čunovo. Údaj o celkovom počte Bratislavčanov ešte koncom decembra 2021 kritizoval primátor Matúš Vallo s bratislavskými starostami. Štatistický úrad SR im podľa nich priznal o zhruba 20.000 obyvateľov menej, ako evidujú.

V Starom Meste žije 46.080 obyvateľov, z toho 51,8 percenta tvoria ženy a 48,2 percenta muži. V Podunajských Biskupiciach, rozlohou najväčšej bratislavskej mestskej časti, evidujú 23.464 obyvateľov. Z toho žien je 52,3 percenta a mužov 47,7 percenta. Ružinov je počtom obyvateľov na úrovni 81.004 druhou najväčšou bratislavskou mestskou časťou. Z celkového počtu Ružinovčanov tvoria 53,61 percenta ženy a 46,39 percenta muži.

V mestskej časti Vrakuňa žije podľa údajov z minuloročného sčítania 20.711 obyvateľov. Viac ako polovicu (51,98 percenta) tvoria ženy a mužov je 48,02 percenta. V bratislavskom Novom Meste sčítali 44.458 obyvateľov, z toho 52,81 percenta tvoria ženy a 47,19 percenta muži. Mestská časť Rača má 25.733 obyvateľov. Pomer žien a mužov je takmer pol na pol, 50,58 percenta tvoria ženy a 49,42 percenta muži.

Vo Vajnoroch hlásia 6079 obyvateľov. Mužov je tu o trochu viac ako žien, tvoria 50,27 percenta z obyvateľstva. Žien je 49,73 percenta. V Devínskej Novej Vsi zrátali 17.153 obyvateľov, z toho je 50,76 percenta žien a 49,24 percenta mužov. Mestské časti Dúbravka a Karlova Ves sú počtom obyvateľov takmer totožné. V Dúbravke žije 36.206 obyvateľov, z toho 52,75 percenta tvoria ženy a 47,25 percenta muži. V Karlovej Vsi napočítali 35.644 obyvateľov. Aj tu väčšinu (52,36 percenta) tvoria ženy a mužov je 47,64 percenta.

Údaje za Petržalku, počtom obyvateľov najväčšej mestskej časti Bratislavy, hovoria o 114.000 Petržalčanoch, z toho 51,78 percenta je žien a 48,22 percenta mužov.

Z malých bratislavských mestských častí najmenej obyvateľov býva v Čunove (1635). Mužov je tu viac ako žien, a to v pomere 51,13 percenta k 48,87 percenta. Nasleduje Devín s 1912 obyvateľmi. Počet žien a mužov je takmer totožný, 50,31 percenta tvoria ženy a 49,69 percenta muži. V Lamači žije 7789 obyvateľov, z toho 53,82 percenta je žien a 46,18 percenta mužov. V Záhorskej Bystrici evidujú 6541 obyvateľov, ženy z toho tvoria 51,61 percenta a muži 48,39 percenta. V Jarovciach sčítali 2706 obyvateľov. Mužov je tu mierne viac, a to 50,18 percent. Žien je 49,82 percenta. V Rusovciach je 4388 obyvateľov, z toho 51,21 percenta je žien a 48,79 percenta mužov.

Štatistický úrad SR ešte v decembri na kritiku zástupcov bratislavských samospráv reagoval, že po zverejnení údajov bude informovať o použitej a medzinárodne platnej metóde sčítania, vysvetľovať a komunikovať s obcami.