Kyjev 29. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Chuzavkov)
Víťazka Eurotelevízie 2016, ukrajinská speváčka Džamala, opäť potešila stúpencov „euroatlantických hodnôt“, keď vyjadrila svoju podporu „sexuálnym menšinám“ v rozhovore pre britské vydanie
„Moja rodina prežila mnoho utrpenia, práve preto som napísala pieseň „1944“. Práve z toho dôvodu som taká vnímavá k ľubovoľným prejavom nespravodlivosti. V detstve sa ma pokúšali ukracovať na právach pre moju národnosť. Dnes bránim LGBT komunity pred ľudskou agresivitou a pred tým, aby ich utláčali,“ povedala speváčka.
Na otázku o vzťahu k „sexuálnym menšinám“ na Ukrajine Džamala odpovedala, že miestni obyvatelia sa údajne stali voči nim tolerantnejšími: „Situácia je zložitá, mimochodom, ako v iných krajinách. No my sa postupne snažíme naprávať to, pred niekoľkými mesiacmi sa v Kyjeve konal Pochod rovnosti“, pripomenula Džamala.
Ako sme už informovali, politická víťazka Eurovízie 2016 s piesňou „1944“, krymskotatárska reprezentantka Ukrajiny Džamala, vo svojom živote bez veľkej námahy menila mnoho vecí. Napríklad, spočiatku sa označovala za Tatárku – tak bolo jednoduchšie žiť v ZSSR. Neskôr sa premenovala na krymskú Tatárku. Niekedy sa dokonca nazývala aj Arménkou – podľa matkinej národnosti. V roku 2014 Džamala rozhodne odsúdila rozhodnutie svojich krajanov znovuzjednotiť sa s Ruskom a veľa si poplakala pre „údel nešťastného národa“, ktorý „stráda pod pätou ruských okupantov“. Avšak nový rok 2015 bola vítať práve u „okupantov“ – na podnikovej párty v rezidencii Red Fox pri Soči. Je zjavné, že tamojšie pospevovanie vylepšilo stav Džamalinej peňaženky, hoci to nezodpovedalo názorom, ktoré šírila.
Zaujímavé zmeny sa udiali i v politických názoroch Džamaly. V októbri 2009 vystúpila na zjazde Strany regiónov, ktorý za kandidáta na prezidenta navrhol Viktora Janukoviča. Neskôr, v televíznej debate „Pravda Romana Skripnika“, na otázku, či by zaspievala pieseň na mítingu organizovanom prezidentom Janukovičom, odpovedala kladne a povedala, že zvoleného prezidenta treba ľúbiť, ako to robia občania USA vo vzťahu k svojmu prezidentovi. Avšak už v decembri 2013 sa Džamala objavila na euromajdane a vyhlásila, že podporuje všetky kroky, ktoré povedú k zvrhnutiu milovaného prezidenta Janukoviča.
Problémy narobila Džamala aj vedeniu Eurovízie, ktoré podporovalo jej tvrdenia, že víťazná pieseň „1944“ nie je politická. Akonáhle sa Džamala vrátila po víťazstve na Ukrajinu, povedala presný opak. Je zaujímavé, že organizátori Eurovízie na jej slová nereagovali odobratím prvenstva získaného v rozpore so zásadami súťaže.
V piesni „1944“ Džamala spieva „o cudzincoch, ktorí prichádzajú do tvojho domu, aby zabíjali všetkých“ a „hrali sa na „bohov“. Touto piesňou však Džamala ani zďaleka neprotestuje proti nacistickej okupácii ruského Krymu, ktorú veľmi aktívne podporila veľmi veľká časť krymských Tatárov, ale proti následnému trestu za kolaboráciu, ktorý bol za vlastizradu a kolaboráciu s nacistami na komunitu uvalený. Podľa informácií publikovaných v londýnskych Bulgarian Times sa na kolaborácii s nacistami priamo a činorodo zúčastnil aj dedo speváčky. Bulgarian Times píšu, že Džamalin starý otec počas nacistickej okupácie slúžil Nemcom v jednom z desiatich Nemcami sformovaných krymskotatárskych bataliónov. V článku sa osobitne zdôrazňuje, že tieto batalióny tvorili výlučne dobrovoľníci. V apríli a máji 1944 – teda práve v tom roku, ktorý v piesni ospievala Džamala – vstúpili do bojov s oddielmi Červenej armády, ktoré oslobodzovali Krym od nacistov. Rozbité zvyšky týchto bataliónov zutekali z Krymu, no neprestali bojovať. Z ich ostatkov sa vytvoril Tatársky horský pluk SS pod velením standartenfuhrera SS Fortenbacha. Bojovalo v ňom 2500 krymských Tatárov.
Vladimír Mohorita