Bratislava 30. júla 2023 (HSP/Unherd/Foto:TASR/AP-Sarah Meyssonnier)
Francúzsky prezident sa tento týždeň správa tvrdo voči zločinu, bez akejkoľvek skutočnej podstaty, píše UnHerd
Emmanuel Macron tento týždeň vystúpil s prejavom z francúzskeho departementu Nová Kaledónia, v ktorom vyzval na “poriadok, poriadok, poriadok” na podporu svojich čoraz nejednotnejších policajných síl. Prejav uprostred Tichého oceánu prišiel krátko po tom, ako boli štyria marseillskí policajti obvinení z toho, že počas tohtoročných letných nepokojov zbili údajného podozrivého a “nechali ho zomrieť”.
Rozhodnutie o zadržaní jedného z mužov, ktorý obeť strelil do hlavy gumovým projektilom, odsúdil šéf národnej polície Frédéric Veaux, ktorý povedal, že “pred prípadným súdnym procesom by policajt nemal byť vo väzení, aj keď sa možno dopustil vážnych pochybení alebo chýb pri výkone svojej práce”. Francúzska polícia sa napriek svojim zjavným chybám stále teší veľkej popularite, najmä keď krajinu šokovalo násilie, rabovanie a ničenie, ktoré počas niekoľkých dní spôsobili mladí nihilistickí výtržníci bez hesiel a vodcov.
Je otázne, či Macronov tichomorský prejav znamená skutočný obrat vo francúzskej polícii, keďže prezident má vo zvyku hovoriť to, čo podľa neho najviac osloví verejnú mienku. Na sociálnych sieťach koluje mém “Macronov politický kompas”, v ktorom sú uvedené jeho výroky od “maršal Pétain bol v prvej svetovej vojne skvelý vojak” až po “Francúzsko sa v Alžírsku dopustilo zločinov proti ľudskosti”. Po šiestich rokoch väčšina krajiny prestala považovať takéto vyhlásenia za niečo iné ako performatívne.
Podporu francúzskeho prezidenta polícii komplikuje to, čo čoraz viac považuje za zlyhanie jej skutočného šéfa, súčasného ministra vnútra Géralda Darmanina, ktorý je jednou z mála skutočne politických postáv vo vláde, ktorú zdobia väčšinou nevýrazné osobnosti. Darmanin, bývalý člen Les Républicains, bol vybraný ako predstaviteľ zákona a poriadku, ktorý by prezidenta ušetril presne takých problémov, akými Francúzsko práve prešlo, a ktorý by vyvážil ľavicové krídla vo vláde.
O Darmaninovej slabosti veľa vypovedá fakt, že Veaux ani šéf parížskej polície Laurent Nuñez, ktorý ho na Twitteri podporil, neboli za svoje činy sankcionovaní. Len nedávno v parlamentnej rozprave o nepokojoch a ich podnecovateľoch minister označil francúzskych policajtov za “deti vo veku 18, 19, 20 rokov, ktoré nikdy nezískali veľké vzdelanie […] Nie som na čele ministerstva spravodlivosti, kde si ľudia po maturite a postgraduálnom štúdiu vybrali konkurenčné skúšky”.
Na tomto tvrdení je kus pravdy. Prijímanie nových policajtov sa stalo takým ťažkým, že dĺžka ich odbornej prípravy sa skrátila z jedného roka na osem mesiacov. Majú pocit – do istej miery oprávnený – že sú prepracovaní, slabo platení, posielaní do nebezpečných situácií v oblastiach, kde ich môže privítať čokoľvek od streľby z mínometu a brokovnice až po pád práčky na hlavu z horných poschodí obecných bytových domov. Ich počet samovrážd je tiež nápadne a trvalo vysoký, čo vedie k nárastu počtu výpovedí.
Polícia sa pochopiteľne cítila urazená vlastným šéfom. Darmanin odzrkadľoval incident, keď Macron nazval pracovníkov bretónskych bravčových jatiek “negramotnými”, čo sa predvídateľne zvrtlo ako un ballon en plomb. Žandári sú však súčasťou armády, sú oveľa lepšie vycvičení a poskytujú krajine elitné protiteroristické a špeciálne zásahové jednotky.
Macron práve vykonal váhavú obmenu kabinetu, v ktorej neznámych nahradili iní neznámi, a nádeje niektorých – vrátane Darmanina, ktorý chcel miesto premiérky Élisabeth Borneovej – boli zmarené. Prezident preto bude dúfať v relatívne harmonické obdobie niekoľkých nasledujúcich mesiacov. Jeho nový alebo aspoň obnovený postoj k právu a poriadku je v podstate prosebnou obetou bohom točenia: krajina má stále dlh 3 bilióny eur a je nepravdepodobné, že by mohla prijať nové policajné jednotky. Radšej im ustúpi a politické dôsledky zváži neskôr.