Nadácia Georga Sorosa a Billa Gatesa financujú Radu Európy. Čo dostanú za odmenu?

Bratislava 4. decembra 2020 (HSP/Christianitas/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

Nadácia otvorenej spoločnosti Georga Sorosa a fond Billa Gatesa, vlastniaceho spoločnosť Microsoft finančne podporujú Radu Európy. Je však za tým iba charitatívna motivácia? Zdá sa, že Rada Európy je „otvorená“ súkromnému financovaniu. Nejde však skôr o posilnenie vplyvu oboch svetových miliardárov?

Pred niekoľkými mesiacmi vypukol škandál so zverejňovaním zásahov a zvyšovania vplyvu Georga Sorosa na Európskom súde pre ľudské práva. Sieť spojení odhalil francúzsky právnik Dr. Gregor Puppinck. Teraz na základe ročnej účtovnej závierky Rady Európy dokázal, že Open Society Georga Sorosa a Microsoft Billa Gatesa sú dvoma najväčšími súkromnými darcami tejto organizácie. Obidve nadácie poskytli Rade Európy v období rokov 2004 – 2013 takmer 1 400 000 eur a v rokoch 2006 – 2014 takmer 690 000 eur. Otvorená spoločnosť podporuje aj rôzne iniciatívy Rady Európy.

Od roku 2015 už niet ani stopy po priamom financovaní, pretože Rada Európy vytvorila samostatný fond pre takéto dobrovoľné mimorozpočtové príspevky a tieto peniaze nemusí uvádzať vo svojich ročných zúčtovacích správach. To však neznamená, že nové financie stále neprichádzajú k Rade Európy. Dr. Puppinck je prekvapený, že medzivládna politická organizácia prijíma financovanie zo súkromných vreciek miliardárov. Všetkým 48 veľvyslancom Rady Európy bol zaslaný list so žiadosťou o zverejnenie všetkých dokumentov týkajúcich sa tohto financovania.

Finančná infiltrácia medzinárodných organizácií

Problém sa netýka iba Rady Európy, ale napríklad aj Medzinárodného trestného súdu, ktorý v roku 2017 dostal od Sorosovej Open Society 115 000 amerických dolárov, tiež WHO a dokonca aj OSN. Nadácia Billa Gatesa bola druhým najväčším darcom WHO a to len z toho dôvodu, že ešte viac financií poskytla len do rozpočtu USA. V roku 2019 zaplatila spoločnosť 530 miliónov dolárov WHO, čo predstavuje výšku 80 percent celoročného rozpočtu. Rozpočet WHO je založený na dobrovoľných príspevkoch, to znamená z darov nadácií a vlád. Tento spôsob financovania vyvoláva otázky o politickej nezávislosti organizácie. Práve prostredníctvom medzinárodných organizácií chcú „progresívni“ darcovia dosiahnuť svoje globálne ciele. Ofenzíva „miliardárskych filantropov“ je pokusom o získanie globálneho politického vplyvu cestou obídenia demokratických mechanizmov a kontrol.

Mechanizmy a ciele takýchto operácií sú navyše čoraz viac skryté. Samotná Sorosova Open Society získala od roku 1984 32 miliárd dolárov a potom ich venovala podpore ľudských práv, médií a vybraných politikov. Tieto javy a skutočnosti sú popísané v knihe Gaétana Cliquennoisa o „Privatizácii ľudských práv“ (Cambridge, 2020).

Osobné väzby

Bývalý generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland označil Georga Sorosa za „dobrého priateľa“ a ďalší, napríklad komisár Rady Európy pre ľudské práva do roku 2018 Nils Muižnieks, bol napríklad programovým riaditeľom Sorosa. Sorosovými priateľmi sú tiež Jean-Claude Juncker, Michelle Bacheletová, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva. A takýchto príkladov je oveľa viac.

Dr. Puppinck predtým publikoval správu o Sorosovom vplyve na Európsky súd pre ľudské práva. Ukázalo sa, že za posledných desať rokov bolo zo 100 stálych sudcov Tribunálu až 22 kontaktov so siedmimi mimovládnymi organizáciami financovanými Sorosom. 12 sudcov bolo priamo spojených s nadáciou Open Society, iní prostredníctvom dcérskych spoločností. Súd na obvinenia, že Soros má neprijateľný vplyv na Európsky súd pre ľudské práva priamo nereagoval. Slova sa ujala komisárka Věra Jourová, ktorú Poliaci dobre poznajú, a uviedla, že „Komisia nepochybuje o bezúhonnosti a nezávislosti Európskeho súdu pre ľudské práva.“

Dr. Grégor Puppinck, riaditeľ Európskeho strediska pre právo a spravodlivosť (ECLJ), poskytol v tejto veci rozhovor týždenníku „Valeurs Actuelles“, v ktorom podrobne rozoberá finančné mechanizmy týchto operácií. Poukazuje na to, že ide o spôsob dosiahnutia určitých cieľov pri obchádzaní mechanizmov demokratickej kontroly.

Selfie od Sorosa

Právnik, keď sa ho pýtajú na súvislosti napríklad medzi európskymi komisármi a G. Sorosom, tvrdí, že kontext možno vysvetliť mnohými spoločnými fotografiami, napríklad komisárkou Věrou Jourovou s „maďarským filantropom“. Ona sama vyhlasuje, že tzv. „Hodnoty otvorenej spoločnosti sú jadrom opatrení EÚ.“ Podobné fotografie so Sorosom má aj európsky komisár pre rozpočet a správu Rakúšan Johannes Hahn. Dr. Puppinck ho cituje slovami: „Je vždy dobré stretnúť Georga Sorosa, aby sme prediskutovali naše spoločné úsilie o urýchlenie reforiem smerujúcich k vytvoreniu otvorenej spoločnosti na Balkáne a vo východnej Európe.“

V rokoch 2014 až 2018 mal George Soros a jeho lobisti najmenej 64-krát pracovné stretnutia s komisármi a vyššími úradníkmi Európskej komisie. Mnoho prezidentov a zástupcov európskych vlád nezažilo také pocty a otvorenosť. Dr. Puppinck hovorí o veľmi silnej a privilegovanej pozícii pre G. Sorosa a jeho aktivistov. Je to sieť vplyvu vytvorená nadnárodnými politickými inštitúciami. Je to sieť ideologických, finančných a často priateľských väzieb. Celý systém je deformovaný akousi „privatizáciou ľudských práv“ organizáciami ako je nadácia Open Society.

Protiútok „progresívnych filantropov“

Vyšetrovanie Európskeho centra pre právo a spravodlivosť týkajúce sa väzieb medzi medzinárodnými inštitúciami a „progresivistickými filantropmi“ pritiahlo mediálne útoky proti tejto organizácii. Vo Francúzsku sa to začalo útokom na denník Le Monde. Nedávno sa však proti tejto organizácii začalo organizovať protivyšetrovanie, ktoré zorganizovala organizácia Otvorenej demokracie (openDemocracy). Je to tiež jedna z hviezd „Sorosovej galaxie“, hovorí Dr. Puppinck, ktorá spolupracuje s potratovou loby.

Organizácia zverejnila výsledky pseudovyšetrovania proti organizácii, pre ktorú pracuje Dr. Puppinck pred niekoľkými týždňami. Článok o Európskom centre sa objavil až v 50 novinách po celom svete vrátane časopisov Time Magazine a EuroNews. Zdá sa, že ECLJ sa svojou zvedavosťou dostala G. Sorosovi pod kožu.

Organizácia Otvorenej demokracie zmobilizovala novinárov od „sledovania odporu“ k svojej činnosti. Sú to psy všetkého spoločenského „reakcionizmu“. ECLJ bola klasifikovaná ako „križiaci“ a „tajná armáda“, „prenikajúca do našich demokratických inštitúcií“. Toto je známa metóda ničenia politických oponentov, ktorí bránia dosiahnutiu globálnych cieľov, ktorým je vytváranie nového systému postdemokratického riadenia na medzinárodnej úrovni.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Christianitas.sk