Na zemi nepadne ani výstrel a o výsledku už môže byť rozhodnuté. Vo vojnách veľmocí ide o vesmír

Washington 15. decembra (HSP/TASR – Infografika HSP)

Vzdušná nadvláda nemusí závisieť od počtu a kvality lietadiel

Dnešné vojny už primárne nerozhodujú veľkosti armád, počty tankov a lietadiel súperiacich strán. Ak nebojuje technologicky vyspelá krajina s protivníkom o pár tried nižším, vôbec nemusí záležať na tom, či máte k dispozícii 10 lietadiel alebo tisíc.Rozhodujúce sú presné informácie. Aj desať lietadiel sa totiž môže vysporiadať s násobne silnejším protivníkom, ak ten v rozhodujúcom okamihu “oslepol a ohluchol”. A vzdušná nadvláda následne rozhodne aj o výsledkoch pozemnej ofenzívy.

Preteky v neviditeľnejšie lietadlá, lode a ponorky sa posúva stále viac do oblastí, ktoré s vedením vojny zdanlivo nemajú nič spoločné. Rozhodujúcou sa stáva okrem “zraku” aj komunikácia medzi jednotlivými zložkami ozbrojených síl. V situáciách, kedy nerozhodujú minúty, ale sekundy, je dôležité nielen to, aby radary nepriateľa spozorovali, ale dokázali túto informáciu odovzdať raketovému a leteckému vojsku. V čase sofistikovaných zbraňových systémov sú armády stále viac odkázané na funkčné komunikačné siete a firewally, ktorý zachytia kyberútok nepriateľa.

V tejto súvislosti sa pozornosť obracia stále viac na vesmír. Útočník, ktorý by dokázal spolu s konvenčným útokom vyradiť satelitné komunikačné a špionážne družice nepriateľa, by vlastne rozhodol o výsledku konfliktu skôr, než by dopadli prvé rakety a bomby. Práve preto sa venuje taká mediálna pozornosť americkému miniraketoplánu X-37B, ktorý je na tieto ciele ako určený.

Na špionáž nešpecializovaný, na “značkovanie cieľov” ako stavaný

Nepilotovaný stroj X-37B je utajeným armádnym projektom a vo vesmíre bol už viackrát. Raketa Atlas V ho vynesie z Mysu Canaveral na obežnú dráhu, kde sa už pohybuje samostatne vďaka vlastnému pohonnému systému. Nad našimi hlavami však trápi príliš dlhý čas na to, aby nevyvolávala jeho činnosť špekulácie – raz išlo o sedem, druhýkrát až o 15 mesiacov

Tieto utajované zariadenia majú iba štvrtinové rozmery oproti predošlým americkým raketoplánom. Navyše dokážu samostatne pristáť. Armáda USA udržiava informácie o nich v tajnosti, informuje iba štartoch a pristátiach.

Podľa Jonathana McDowella z Harvardovej univerzity môžu byť tieto lode vybavené senzormi určenými pre špionáž a pravdepodobne slúžia pri vývoji nových satelitov. Tieto správy sú však pravdepodobne len zastieracími manévrami na upokojenie verejnosti. Miniraketoplán totiž ani zďaleka nespĺňa štandardy špionážneho, či komunikačného satelitu a v pomere k svojej veľkosti naň pripadá až príliš málo priestoru na sledovacie zariadenia v porovnaní so štandardnými družicami.

Pohyblivý, s vlastným nákladovým priestorom…

Na druhej strane disponuje X-37B vlastným motorom, vďaka ktorému na rozdiel od bežných satelitov môže počas svojich viacmesačných misií mnohonásobne meniť svoju pozíciu na orbite. Jestvuje vážne podozrenie, že mapuje a “značkuje” satelity neamerických štátov ako primárne ciele potenciálneho útoku. 

Digitálnym označením cieľa sa ale misie nepilotovaných miniraketoplánov nevyčerpáva. Zasiahnuť satelity nepriateľa a tým ho pripraviť o “zrak, sluch i reč”, je totiž zo zeme pomerne náročné. Pri desiatkach až stovkách satelitov by išlo o desiatky až stovky balistických rakiet, ktorých vzlet by nemohol ostať bez povšimnutia a navyše by išlo o technologicky a ekonomicky náročnú operáciu.

Malá flotila raketoplánov X-37B vybavená laserovou zbraňou v nákladovom priestore či inteligentnými miniraketami modifikovanými pre prostredie vesmíru by mohli rozhodnúť o výsledku vojny na zemi skôr, než by padol prvý výstrel. V tejto súvislosti obvinilo Rusko Američanov, že sa usiluje o militarizáciu vesmíru. USA obvinenia kategoricky odmietli.