Na viac ako tretine ZŠ je priemerný plat vyšší ako 1000 eur, tvrdí Inštitút pre vzdelávaciu politiku

Bratislava 9. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Inštitút pre vzdelávaciu politiku upozorňuje na neefektívnu platovú štruktúru, ktorá sa má prejavovať najmä v nízkych nástupných platoch

Priemerné platy pedagogických pracovníkov v posledných rokoch rástli dvojnásobne rýchlejšie ako platy v celej ekonomike. Na viac ako tretine základných škôl (ZŠ) je tak dnes priemerný plat vyšší ako 1000 eur. Tvrdia to analytici z Inštitútu pre vzdelávaciu politiku (IVP) na ministerstve školstva. Tí však odporúčajú aj ďalší postupný rast platov učiteľov na úroveň priemeru krajín OECD. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

IVP zároveň upozorňuje na neefektívnu platovú štruktúru, ktorá sa má prejavovať najmä v nízkych nástupných platoch. “Konečný plat pedagógov závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad vzdelanie, pozícia, dĺžka praxe, druh školy či od participácie v kontinuálnom vzdelávaní a výkonu rôznych činností, napríklad triednictvo,” vysvetľuje šéf IVP Matej Šiškovič.

Rozdiely v platoch sa tak prejavujú napríklad podľa typu škôl. Najvyššie priemerné platy v systéme základných a stredných škôl mali v minulom roku podľa IVP praktické školy – 1039 eur, špeciálne základné školy – 1030 eur, špeciálne gymnáziá – 1022 eur, základné školy – 984 eur, gymnáziá – 976 eur či stredné odborné školy – 975 eur.

Najmenšie platy sú na športových gymnáziách (911 eur) a konzervatóriách (899 eur). “Spomínané sumy zodpovedajú roku 2014, pre ktorý má ministerstvo k dispozícii podrobné platové výkazy,” podotkla Dupaľová Ksenzsighová.

Podľa analytikov IVP až na 41 percentách zo všetkých 2167 základných škôl sa mal priemerný mesačný plat pohybovať vo výške medzi 900 až 1000. Na 23 percentách základných škôl bol priemerný plat nižší ako 900 eur. Priemerný plat v roku 2014 medzi 1000 až 1100 eur bol na 26 percentách základných škôl a na desiatich percentách bol vyšší ako 1100 eur.

IVP upozorňuje, že plat pedagógov platených zo štátneho rozpočtu prekonal hranicu priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2011, keď dosiahol úroveň 102 percent priemernej mzdy v ekonomike. „Medzi rokmi 2012 až 2014 rástol príjem pedagógov v priemere o sedem percent ročne, kým priemer v národnom hospodárstve iba o tri percentá. “Minulý rok sa teda plat pedagógov pohyboval už na úrovni 114 percent priemerného platu v národnom hospodárstve,” uviedla Dupaľová Ksenzsighová. Podľa analytika Jána Tomana aj v roku 2016 by mali platy pedagógov platených zo štátneho rozpočtu rásť mierne rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve, očakáva sa preto, že budúci rok by sa ich plat mal dostať na úroveň 116 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Analytici odporúčajú v nasledujúcom období aj ďalší nárast. Dôvodom má byť najmä zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania. Taktiež pripomínajú ďalšie nástroje na zvyšovanie efektivity platovej štruktúry, ako napríklad inováciu kariérneho systému učiteľov či príplatky pedagógom pôsobiacim v lokalitách s vyššími životnými nákladmi.

Nie všetci učitelia sú však so svojou mzdou spokojní. Vo štvrtok 10. decembra preto chystajú na školách po celom Slovensku protestnú akciu s názvom Babysitting Day, ktorej zámerom je pripomenúť, že mzda slovenských učiteľov sa neodvíja od trhových pravidiel a je na úrovni sumy, ktorú sú ľudia ochotní zaplatiť za opatrovanie detí. Do akcie sa chce podľa zoznamu Iniciatívy bratislavských učiteľov (IBU), ktorá protest organizuje, zatiaľ zapojiť 330 škôl a viac ako 5000 učiteľov. IBU upozorňuje, že ešte nejde o konečné čísla a počet zapojených škôl môže vzrásť. Učitelia, ktorí sa do akcie vo štvrtok zapoja, zamerajú svoju prácu skôr na výchovu ako vzdelávanie. S deťmi sa budú hrať a každý učiteľ si môže prispôsobiť vyučovací deň podľa seba.