Na ústavy pre postihnutých išli desiatky miliónov eur, oni v nich žiť nechcú

Bratislava 28. februára (TASR) – Slovenská republika zazmluvnila od roku 2007 zo štrukturálnych fondov takmer 183 miliónov eur na podporu bývania mentálne a zdravotne postihnutých ľudí v zariadeniach sociálnych služieb. Vďaka tomu v zmodernizovaných a zateplených ústavoch pribudlo takmer 5200 užívateľov. Prax však ukazuje, že samotní ľudia pred inštitucionalizovaným bývaním uprednostňujú začlenenie do komunity vo vlastnej nehnuteľnosti a za pravdu im dáva aj zmena medzinárodnej politiky v tejto oblasti. Experti preto hovoria o tom, že financie v nasledujúcom období treba nasmerovať opačným smerom, na proces deinštitucionalizácie a začlenenie týchto ľudí do spoločnosti.

"O kvalite života sa v týchto zariadeniach nedá hovoriť, pretože všetci ľudia sa musia absolútne prispôsobiť prevádzke toho zariadenia," podotkla dnes na brífingu spolupracovníčka INESS Soňa Holúbková. Sociálni pracovníci by podľa nej mohli služby týmto ľuďom poskytovať aj v prípade, že by boli začlenení do komunity. Na prevádzku centier týchto služieb ako aj na podporu bývania ľudí, ktorí si často nevedia nájsť prácu, však podľa nej treba využiť peniaze, ktoré doteraz smerovali na podporu ústavov. "Tam sú ľudia zavretí a nič nedokážu sami. Ja žijem sám, mám svoj život a mňa berú ľudia už ako normálneho človeka," dáva za pravdu expertom aj 41-ročný Ján Kerecman, ktorý dnes býva v byte.

Vladislav Matej z nadácie SOCIA pritom upozorňuje, že dnes je v inštitúciách zatvorených možno až 1500 ľudí, ktorí tam absolútne nemajú čo robiť. Sú medzi nimi napríklad aj Rómovia, ktorí sa do ústavov dostali ako deti, pretože boli "sociálne málo podchytené". "Ale to sú mladí, šikovní ľudia, ktorí by v prípade, že dostanú možnosť, vedeli by sa zapojiť do pracovného procesu a žiť samostatne," upozornil Matej.

Kvôli investícii do týchto inštitúcií z eurofondov do ich "rozpúšťania" v priebehu najbližších piatich rokov nebude možné zasiahnuť. Odborníci dnes preto odporúčajú sústrediť finančnú podporu na zapojenie do komunít obyvateľov tých ústavov, ktoré takéto investície nevyužili. Deinštitucionalizácia podľa nich možno neprinesie šetrenie, no nebude ani drahšia. Analytik INESS Radovan Ďurana to ilustroval na príklade projektu prestavby jedného zo zariadení za 1,3 milióna eur. "Ak by v tejto sume boli v danej lokalite zakúpené malometrážne byty, mohlo ich byť 43," podotkol.

Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku už dnes potvrdil, že nasledujúci finančný rámec na roky 2014-2020 bude orientovaný viac na podporu sociálneho začleňovania. "Len v prípadoch, kedy nie je možná komunitná starostlivosť a starostlivosť v rámci samostatného bývania by mal prísť do úvahy ako podporná záchranná sieť systém sociálnej starostlivosti," povedal Králik. Koľko peňazí by mohlo Slovensko z eurofondov v nasledujúcom období čerpať na túto oblasť, dnes však ešte nevedel povedať.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.