Môj profil 
Predplatné
Denník píše o 18-ročnej dievčine menom Taňa, ktorá si na sociálnej sieti VKontakte vytvorila konto šesť dní po tom, ako stratila kontakt s matkou – tá pred tromi mesiacmi odcestovala do práce v meste Debaľceve a odvtedy sa rodine neozvala, na telefonáty neodpovedala.
Taňa preto na sociálne siete “zavesila” fotografie svojej mamy a informácie o tom, kde sa naposledy pohybovala, a prosila o pomoc pri pátraní po nej. Napokon ju našla vďaka žene, ktorej manžel je spolupracovníkom Taninej mamy. Taňa sa tiež dozvedela, že jej mamu okradli a bez dokladov sa cez mnohé kontrolné posty nedostane. Mama je v poriadku a stále v Debaľceve, ktoré je však opäť terčom prudkých delostreleckých prestreliek.
WSJ píše, že skupiny na internetových sociálnych sieťach vznikli v prvom rade ako spoločenstvá ľudí, ktoré majú spoločný spôsob zábavy či koníčky, ale v poslednom čase sa na Ukrajine zmenili na reálne kanály slúžiace na výmenu informácií, vyjadrenie súcitu, podpory či odsúdenia, ale aj ako platforma pre politické diskusie.
Podporu a pomoc si napríklad poskytuje skupina združujúca obyvateľov obce Svitlodarska pri Debaľceve, ktorí sa navzájom informujú, v akej časti mestečka možno čakať raketový útok, a po ostreľovaní na sieti zverejňujú následky útokov. Debaľceve je dôležitým železničným uzlom, a preto je pre obe strany konfliktu strategicky dôležitý.
Na ich stránke sú aj kontakty na evakuačnú službu, ale aj rady, ako najbezpečnejšie opustiť mesto, či prosby skontrolovať opustený dom či byt alebo dokonca i príbuzných, žijúcich v meste naďalej aj napriek nestabilnej situácii. Miesto si tam však našli aj verše, výzvy na mier i politické hádky, píše WSJ.
Podľa WSJ vďaka takýmto internetovým skupinám sa utečencom darí udržiavať vzájomný kontakt, aj keď sa ocitnú v rozličných mestách alebo dokonca krajinách.
Administrátorkou skupiny fóra Tipičnaja Popasnaja, ktorá združuje obyvateľov tohto mesta, je 25-ročná inžinierka Marija. V rozhovore pre WSJ uviedla, že za posledné mesiace o členstvo v skupine požiadalo vyše 65.000 nových uchádzačov, čo je trikrát viac, než bol počet obyvateľov mesta pred vypuknutím bojov. Podľa Marije konflikt na Ukrajine jej obyvateľov nielen rozdelil na dve strany barikád, ale “ich aj spojil v ich žiali a utrpení”.
“Mnohým ľuďom je skutočne úplne jedno, kto je v krajine pri moci. Ale všetci do jedného chcú, aby sa skončilo s násilím. Vidieť to na komentároch v skupine,” vysvetlila Marija.
Marija býva od vlaňajška u príbuzných v Charkove. Podobne sa rozhodli aj mnohí ďalší obyvatelia mesta, takže informácií od očitých svedkov je stále menej. Podľa Marije je to aj dobre, pretože to znamená, že v meste pod delostreleckou paľbou je čoraz menej ľudí, teda aj čoraz menej ohrozených.
V bojmi zasiahnutých oblastiach je problém s dodávkami elektrickej energie i so signálom mobilnej siete, čo ľuďom bráni v zdieľaní informácií, píše WSJ. Keď boje dosiahnu extrémnu úroveň, príspevky o situácii priamo na mieste sa na internete – pochopiteľne – neobjavujú vôbec.
Odkazy na sieti sú často srdcervúce: na fóre Tipičnaja Popasnaja mladý muž prosil diskutérov, aby zašli k jeho babičke, o ktorej už celé týždne nemá žiadne správy. Ďalší muž cez fórum upozornil na skupinu ľudí, ktorá zostala uväznená v suteréne jednej z budov, a žiadal pre nich pomoc. Iný užívateľ reagoval na fotografiu zničeného domu a pátral po osude ženy, ktorá v ňom bývala. Od iného používateľa internetu sa dozvedel, že žena pri útoku zahynula.
Fórum skupiny zo Svitlodarska je podľa WSJ doslova zaplavené prosbami o pomoc pri odvoze starých rodičov, ktorí aj napriek úradmi narýchlo zorganizovanej evakuácii uviazli v tomto meste zachvátenom bojmi.
WSJ konštatuje, že v čase, keď sa politici nedokážu dohodnúť, si úplne neznámi ľudia navzájom nezištne ponúkajú pomoc.
ml
.JPG)
.jpg)
