Peking 16. augusta 2023 (HSP/rmx.news/Foto:Twiiter)
Deflácia je pre čínsku ekonomiku opakovaným problémom. Informuje spravodajský portál REMIX News
Zatiaľ čo Európska únia, Spojené štáty a mnohé ďalšie krajiny sveta vyvíjajú úsilie o zastavenie inflácie, čínska ekonomika čelí opačnej situácii, a to deflácii.
Spotrebiteľské ceny klesajú prvýkrát za viac ako dva roky, výdavky obyvateľstva aj podnikov prudko klesli a druhá najväčšia ekonomika sveta sa snaží obnoviť úroveň dopytu.
Rastúca kríza v Číne zasiahla americké a európske trhy, zatiaľ čo ekonómovia špekulovali o dôsledkoch pre globálnu ekonomiku. Obavy vyvolávajú aj rastúce trenice medzi Čínou a Západom, pričom rozhovory medzi americkými a čínskymi predstaviteľmi na tému obchodu s tovarom sú čoraz napätejšie.
Zatiaľ čo väčšina ekonomík hlásila po pandémii nárast spotreby. Vysoký dopyt po tovaroch a službách v kombinácii s obmedzenými zásobami spolu s energetickou krízou a vojnou na Ukrajine zvýšili ceny na väčšine miest, ale v Číne sa tak nestalo.
Čínsky národný štatistický úrad (NBS) oznámil, že index spotrebiteľských cien v júli klesol o 0,3 % po tom, ako v júni stagnoval. Prieskum medzi analytikmi očakával medziročný pokles o 0,4 %, ukázali údaje zverejnené britským denníkom The Guardian.
Podľa analýzy britského denníka boli júlové údaje prvým záporným údajom o inflácii v Číne od začiatku roka 2021, keď cenový index klesol v dôsledku pandémie Covid-19, ktorá ovplyvnila dopyt a ceny bravčového mäsa.
Samostatné údaje zverejnené tento týždeň navyše ukázali, že dovoz a vývoz krajiny v predchádzajúcom mesiaci klesli výraznejšie, než sa očakávalo, v dôsledku klesajúceho globálneho dopytu po čínskom tovare.
Pokles zaznamenali aj ceny automobilov po tom, ako spoločnosť Tesla znížením cien elektromobilov vyvolala na čínskom trhu obchodnú vojnu. Životné náklady znížili aj klesajúce ceny potravín. Jadrová miera inflácie v Číne, ktorá nezahŕňa náklady na potraviny a energie, sa medziročne zvýšila na +0,8 % z +0,4 % v júni 2023.
Tento jav sa v Číne vyskytol už v rokoch 2009, 2015 a 2020, keď Peking reagoval silnými menovými opatreniami a rozsiahlymi fiškálnymi stimulmi. Hoci Peking prisľúbil, že tentoraz urýchli niektoré infraštruktúrne projekty a zvýši podporu upadajúceho trhu s bývaním, mnohí ekonómovia neočakávajú rozsiahly stavebný boom, ako tomu bolo v minulosti, keďže prezident Si Ťin-pching sa zameral na transformáciu svojej ekonomiky smerom k novým motorom rastu, ako sú napríklad pokročilé technológie.
Prečítajte si tiež: