Môj profil 
Predplatné
Ľudovít Štúr je symbolom národnej súdržnosti, pretože to bol on, kto sformuloval slovenskú národnú ideológiu. “Narodil sa a žil, aby prekročil hranice dobového národného buditeľstva a dal našim novodobým dejinám nielen zakladateľský impulz, ale najmä vyšší zmysel perspektívy, teda budúcnosť,” uviedol dnes vo svojom príhovore prezident SR Andrej Kiska počas celonárodnej spomienky k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra v Uhrovci.
“Nazdávam sa, že dnes, keď sa národná idea realizuje cez vlastnú štátnosť, keď má slovenská štátnosť silné korene aj silné záruky a keď našu budúcnosť spájame s európskou budúcnosťou, môžeme sa vrátiť k čomusi veľmi podstatnému v osobe Ľudovíta Štúra, mimoriadneho vzdelanca a prvého významného slovenského politika – k jeho osobnému zanieteniu, jeho odhodlaniu a jeho rozhodnutiu povzniesť svoje spoločenstvo, svoj národ,” zdôraznil ďalej Kiska.
Ľudovít Štúr podľa jeho slov dokázal pre národnú myšlienku nadchnúť ľudí, dať im perspektívu, ktorú potom reálnym obsahom napĺňali jeho žiaci a pokračovatelia. “Bez Štúra, bez jeho zakladateľského diela si preto naše dejiny ani našu prítomnosť nevieme predstaviť. Myslím si, že toto je veľký odkaz Ľudovíta Štúra pre Slovensko v ktoromkoľvek čase a pre našu budúcnosť predovšetkým,” dodal.
Štúrov životný príbeh môže slúžiť ako výzva mladým ľuďom, aby sa aktívne snažili ovplyvňovať verejný život vo svojom okolí, vo svojej krajine. Uviedol to dnes v Uhrovci v príhovore predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Smer-SD) počas národnej spomienky k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra.
Ako ďalej pripomenul, keď mal Štúr 20 rokov, stal sa všeobecne uznávaným vodcom študentov na bratislavskom lýceu, ako 27-ročný sa podujal na odvážny projekt kodifikovania nového spisovného jazyka, v 34 rokoch sa spolu s Hodžom a Hurbanom stal vodcom slovenského národného pohybu a ako predseda Slovenskej národnej rady a vodca slovenského povstania zobral na seba ťažké bremeno v pohnutých revolučných udalostiach v rokoch 1848 a 1849.
“To, o čom Štúr a jeho súčasníci snívali, o čo sa vytrvalo snažili, sa v 20. storočí stalo skutočnosťou. Sme moderným národom, žijeme vo vlastnom štáte. Náš jazyk a našu kultúru sme si dokázali udržať, začlenili sme sa medzi vyspelé a prosperujúce európske krajiny, v ktorých majú všetci ľudia garantované svoje ľudské, občianske práva a v ktorých sú garantované i práva národnostných a náboženských skupín,” vyzdvihol Pellegrini.
U Ľudovíta Štúra to nebolo vlastenectvo reči, to bolo vlastenectvo skutkov, pretože najkrajšie slová sú skutky a týmto sa nepochybne Ľudovít Štúr riadil. Uviedol to dnes v Uhrovci v príhovore predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na celonárodnej spomienke k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra.
“Keď bolo treba, aby si ľudia na území Uhorska, ktorí boli Slovákmi, porozumeli, tak sa postavil za spisovnú slovenčinu… Potom, keď chcel dať dohromady roztratené ostrovy Slovákov, tak prišiel so Slovenskými národnými novinami. A ak to bolo málo, išiel do uhorského snemu a tam bojoval ako významný politik. A ak aj to bolo málo, tak zobral do ruky zbraň a bol jedným z revolučných vodcov v rokoch 1848 – 1849,” zdôraznil premiér.
Ako doplnil, verejnosť by nemala zabudnúť na to, aký bol učiteľ. Študentom sa venoval s takou obrovskou vášňou, že až prišiel o svoje miesto, pretože možno robil viac, ako to, čo od neho očakávali jeho nadriadení. “Nečudujem sa, že na prelome storočia bol Ľudovít Štúr občanmi Slovenskej republiky vyhlásený za najvýznamnejšieho Slováka. Nečudujem sa, pretože takýchto osobností máme naozaj veľmi málo,” povedal Fico.
.JPG)
