Ann Arbor 30. októbra 2015 (HSP/Foto:wikipedia)
Vedci objavili pomocou vesmírnej sondy Rosetta molekuly kyslíka v plynnom obale kométy 67P pod menom Čurjumov-Gerasimenko. Ide o nečakaný objav, ktorý môže trochu poopraviť súčasné teórie o vzniku Slnečnej sústavy
Správu priniesol vedecký časopis Nature. Sonda Rosetta od Európskej vesmírnej agentúry (ESA) od septembra 2014 do marca 2015 zaznamenávala údaje, teda v čase, kedy sa kométa 67P/ Čurjumov-Gerasimenko približovala k Slnku.
Na rozdiel od planét, kométy si od svojho počiatku zachovávajú stále zloženie. Pochádzajú z čias vytvárania Slnečnej sústavy, takže ich chemická stavba bola pred miliardami rokov podobná tej, ktorú skúmala sonda Rosetta.
Vedci z Michiganskej univerzity v Ann Arbor sa pokúšali zistiť chemické zloženie molekúl víriacich okolo kométy. Zistili tak prítomnosť kyslíka, ktorý tvoril v priemere 3,8% zloženia mraku. Boli prekvapení, že sa tam kyslík ešte nachádza, pretože zvyčajne rýchlo reaguje s inými prvkami. “Je to husársky kúsok,” hovorí Paul Feldman, astronóm na univerzite Johns Hopkins v Baltimore, štát Maryland.
Podľa nich je kyslík pozostatkom z doby vzniku kométy pred miliardami rokov, čo je proces, pri ktorom sa uchoval plyn v malých zrnkách ľadu a hornín, ktoré splynuli do pevného jadra kométy. Mnoho názorov o začiatkoch Slnečnej sústavy však s takouto teóriou nepočítalo, pretože kyslík má vo väčšine tendenciu zlučovať sa s vodíkom, čo mu teda spravidla neumožňuje prežiť v samostatnej podobe. No Mike A’Hearn, astronóm na univerzite v Marylande v College Park, dodáva, že k tomu môže dôjsť pri chemickom nadbytku a za istých teplotných podmienok.
Prítomnosť kyslíka sa ihneď spája s možnosťou prítomnosti mikróbov, teda s určitou senzáciou – znakom mimozemského života. No podľa vedkyne Sary Seagerovej prítomnosť kyslíka nemusí vždy predznamenať život.
8.5°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
7.6°C
Sobota 
9.6°C
Piatok 
.jpg)
.jpg)
