Praha 8. marca 2015 (TASR/HSP)
Na 33. halových majstrovstvách Euróy v pražskej O2 aréne slovenská atletika investovala. Niekomu by sa mohla zdať investícia väčšieho počtu ľudských zdrojov riziková, alebo rozmarná, inému zasa prezieravá. Faktom zostáva, že 27-členná výprava veľa vody nenamútila, konkurencia si ju všimla v podstate len dvakrát, v interných kruhoch však začala intenzíve obchodovať s ‘cennými papiermi’.
HME v pražskej O2 aréne sa dosť podobali tým predchádzajúcim. Ak sa však zoradí úspešnosť Slovákov v historickom zrkadlení, tak 4. miesto štvrtkárky Ivety Putalovej a 10. v semifinále osemstovky Jozefa Repčíka by sa zaradilo od roku 1994 na popredné miesto a len tri medailové šampionáty boli výnosnejšie, dva vďaka bronzom trojskokanky Dany Velďákovej v Turíne’09 a Paríži’11, jeden zásluhou zlatého guliara Mikuláša Konopku v Birminghame’07.
Z individuálneho pohľadu sa najviac zhodnotila Iveta Putalová. Ako kométa sa objavila na štvrtkárskej scéne a ak pred sezónou sa považovala len za takmer vyhasnutú hviezdu, po HME za jeden z najvýraznejších objavov. Podobní atléti sa možno objavujú na starom kontinente často, no v slovenskej atletike zapôsobila Putalová ako exotické ovocie na vyprahnutej púšti, a to v disciplíne, ktorá sa úplne vymyká tým zaužívaným, technickým, prinášajúcim dosiaľ najväčší efekt. Iveta Putalová na štvrtárskej burze raketovo vystrelila a jej cena pre slovenskú atletiku rapídne stúpla.
Šéftréner Martin Pupiš až do predposledného dňa zratúval drobné pri štartoch slovenských atlétov, potom však do banku úspešnosti pribudli nielen väčšie mince, ale aj bankovka papierová. “Jasné, veľké oči sme mať nemohli, no medaila bola veľmi blízko. Keby nám niekto povedal, že Iveta bude štvrtá, zbláznili by sme sa od radosti. Štvrté miesto pre nás znamená akoby bola zlatá, predtým ju nikto nepoznal a odrazu každý skloňuje jej meno. Ak by nedošlo vo finiši ku kontaktu so Španielkou Terrerovou, asi by bola aj bronzová, minimálne. Jej progres je obrovský, ukázala sa ako štvrtkárka na veľké preteky, vždy v slovenských rekordoch. Vlani na ME v Zürichu bežala osobák, keď to zrátame, tak jej zrýchlenie na každom vrcholnom meraní síl pôsobí unikátne.”
Slovenskí atléti prešli univerzitou veľkého podujatia, niektorí skúšku zvládli menej, iní viac, dôležité bude, akými impulzmi sa naplnili ich atletické srdcia. V mužskej časti zo 17-tich prežili 11-ti na HME premiéru, v ženskej z 12-tich osem. Martin Pupiš: “Pred šampionátom sme vyriešili nomináciu i jej početnosť, väčšina prvýkrát bežala na pružnej palubovke, pred divákmi, na šesťdráhovom ovále. Verili sme aj Repčíkovi, Bubeníkovi vo výške, no 4. miesto Putalovej naše očakávanie prekonalo.”
Kritika podľa Martina Pupiša tentoraz nemá opodstatnenie. “Možno ju vypočujeme od tých, ktorí nikdy neboli na šampionáte a nikoho nevychovali. Ja považujem našu filozofiu pri nominácii za perspektívny krok, videli sme viacero osobných rekordov, určite to nebol pre nás slabý šampionát. Je rozdiel byť na šampionáte so štyrmi vynervovanými ľuďmi a v takejto prajnej skupine, ktorá umožňuje vyrozprávať sa, primerane naladiť. Mladí, juniori, kategória do 23 rokov, nabrali skúsenosti, ak by sme si zvolili tvrdé nominačné kritériá, možno by tu nebola ani Iveta Putalová. Aj vlani viacerí kritizovali štafetu v Zürichu, nemala zabehnutý limit, no na základe účasti mohla Iveta bežať individuálnu štvrtku a zlepšila si osobák. Takže sa mi žiada zopakovať tvrdenie, že to bola veľká škola pre väčšinu slovenských atlétov a ja vôbec tento krok neľutujem.”
11.1°C
Pondelok 
11.1°C
Sobota 
9.4°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
