Musí byť Slovensko laboratóriom na testovanie vplyvu GM plodín na zdravie ľudí?

Slovensko 13. februára (HSP/Foto:TASR)

Púšťame do nášho životného prostredia rastliny, ktoré inde zakazujú

V roku 2002 za Dzurindovej vlády prešiel zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.  Znova s argumentom, že je potrebné aj túto oblasť harmonizovať a zvýšiť naše šance  pre vstup do EÚ. 

Veriť výskumníkom, ktorí neúnavne varujú pred fatálnymi dôsledkami na zdravie ľudí, zvierat a ekosystém, alebo radšej medzinárodným korporáciám, ktoré si vedia zabezpečiť vplyv i štúdie na podporu svojho GMO biznisu? K tým najznámejším patria Monsanto, Syngenta, Bayer. Mnohé štúdie už zdokumentovali manipulácie týchto korporácií pri nimi uskutočnených výskumoch, o ktoré sa štáty opierajú. Nezávislým výskumníkom boli následne týmito korporáciami odmietané poskytnúť výskumný materiál – GMO semená, či sadivo.

Štúdie sledujúce vplyv GM plodín na zdravie zvierat sú väčšinou krátkodobé a aj tie preukazujú zvýšenú chorobnosť, alergie, či zmeny metabolizmu a orgánov u ľudí a zvierat, požívajúcich GMO plodiny. Potrebné sú dlhodobé a viacgeneračné štúdie na to, aby sa zistilo, aký dopad bude mať toxicita pozorovaná v krátkodobých štúdiách na ďalšie generácie.

Pre herbicídne tolerantné GM plodiny je známe riziko vytvárania rezistentných burín, odolných na daný herbicid – tzv. superburiny, ako aj postupné zvyšovanie dávky herbicídov práve kvôli zvyšovaniu odolnosti burín na takúto účinnú látku. Testovanie a pestovanie takýchto plodín v podmienkach SR, kde je voda strategická surovina, je dlhodobo neperspektívne. GM priemysel bol nútený vyvinúť ešte toxickejšie herbicídy na ničenie nových rezistentných burín.

Nedá sa zabrániť prenosu peľu GM plodiny na druhovo kompatibilné divo rastúce plodiny, resp. rovnaké hospodárske plodiny pestované ako NE-GMO. GMO sa ľahko šíria do prírody a krížia sa s prirodzenými organizmami a tak nepredvídateľným a nekontrolovateľným spôsobom kontaminujú životné prostredie a budúce generácie. Bude problém zachovať ne-GMO plodiny, ktoré tak budú vyhubené. Všetká poľnohospodárska výroba bude každoročne závislá od nákupu GMO semien a sadiva od niekoľkých korporácií, ktoré sa postarajú o to, aby vypestované semená boli sterilné.

Monsanto po celom svete šikanuje drobných farmárov za porušenie “patentových práv”, pretože ich plodiny sa náhodne skrížili s GM plodinami tejto korporácie. V USA tisíce farmárov museli platiť desiatky miliónov dolárov ako odškodné. V rozvojových krajinách to farmári riešia samovraždou. Navyše nedávno vo francúzsku súd potvrdil, že plodiny Monsanto spôsobili chemickú otravu farmára. Samotní pestovatelia, nielen konzumenti, hlásia poškodenie zdravia.

Zároveň výskumníci vyvracajú marketingové mýty, že GM plodiny sú úrodnejšie, či výživnejšie. Boli totiž pokusy propagovať napr. zlatú ryžu ako záchranu sveta pre obsah vitamínu A, ktorý však bol zanedbateľný a nemetabolizovateľný. Tieto korporácie ako Monsanto sa snažia získať vplyv na úrovni OSN propagáciou svojich plodín ako znižujúcich potrebu orby, sľubujú vyvinúť dokonca GM stromy, ktoré budú pohlcovať CO2. Pritom korporácia Monsanto je zodpovedná za premenu poľnohospodárskej pôdy na  púšť monokultúr a zamorenie pôdy. Patentovala a predávala čoraz silnejšie syntetické hnojivá už od 70-tych rokov.

Na slovenských poliach zatiaľ pestujeme GM kukuricu. Najnovšie sa má spustiť pestovanie GM cukrovej repy. Toto prichádza po tom, čo Francúzsko zakázalo pestovanie Monsanto GM kukurice. Nasledovali ho doteraz Poľsko a Maďarsko. Rozvojové krajiny ako Nepál sa búria. India obviňuje Monsanto z biopirátstva. Mnohé vlády, ako aj tá naša však vychádzajú v ústrety týmto korporáciám a hazardujú so zdravím obyvateľstva, ekosystémom a životným prostredím.

Najnovšie Monsanto, čeliace osvete zo strany aktivistov a vedcov požadujúcich informovanosť o GMO, spustilo kampaň proti označovaniu GMO potravín.