Most-Híd avizuje prácu na ďalších opatreniach posilňujúcich ochranu práv menšín

Bratislava 16. decembra 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Inštitucionálne posilnenie ochrany práv národnostných menšín, rozšírenie právomoci používať menšinový jazyk v úradnom styku i zmena metodiky vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. To sú niektoré opatrenia a zámery, na ktorých chce v ďalšom období pracovať strana Most-Híd. Podpredsedovia strany Ábel Ravasz, Peter Krajňák a Attila Agócs a nominant Mostu-Híd na poste splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky zámery prezentovali na pondelkovom stretnutí s médiami

“V predchádzajúcom období sa podarilo presadiť viaceré opatrenia v oblasti menšinových jazykov, školstva, kultúry, ale aj inklúzie marginalizovaných komunít. Máme chuť pokračovať v rozbehnutých projektoch,” uviedol Ravazs, v predchádzajúci štyroch rokoch splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.

V nadväznosti na činnosť práve jeho úradu Ravasz zdôraznil nevyhnutnosť zabezpečiť udržateľnosť rozbehnutých národných projektov v oblasti sociálnej terénnej práce a pomáhajúcich profesií, ako sú napríklad pracovníci sociálnej a zdravotnej osvety či občianske poriadkové hliadky. “Od financovania prostredníctvom projektov to musí prejsť do systému štátneho financovania,” naznačil. Ďalšie obdobie je potrebné zamerať aj na úspešnú implementáciu systému povinného predškolského vzdelávania od piatich rokov. “Ak sa tento systém osvedčí, čo verím, možno by bolo dobré sa po čase zamyslieť na nad rozšírením povinnej dochádzky od štyroch rokov,” dodal.

Kľúčovú úlohu kvalitného predprimárneho vzdelávania zohľadňujúceho aj potreby príslušníkov národnostných menšín zdôraznil i štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Peter Krajňák. V oblasti vzdelávania sa Most podľa jeho slov chce zaoberať aj možnosťami zmeny určovania počtu prvých tried na stredných školách. “Chceme dosiahnuť, aby každý príslušník menšiny mal šancu dostať sa na školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, pri súčasnom systéme určovania prvých tried to nie je vždy možné,” upozornil.

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky spomenul prípravu legislatívneho zámeru zákona o národnostných menšinách. “Naším cieľom je pripraviť a schváliť definitívnu podobu legislatívneho zámeru a zaviazať budúcu vládu, aby do programového vyhlásenia a legislatívneho plánu zaradila prípravu paragrafového znenia zákona,” dodal.

Attila Agócs predstavil zámer legislatívnej úpravy, ktorá by neurčovala právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku podľa počtu príslušníkov národnostnej menšiny v obci, ale počtu používateľov. “Aplikačná prax ukazuje, že tento údaj o používaní menšinového jazyka je relevantnejší,” ozrejmil. Potrebné údaje má priniesť sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021. Agócs je presvedčený, že sa musí pracovať aj na zmene metodiky vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktorá by zjednodušila výučbu slovenčiny. Potenciál skvalitňovať vzájomné vzťahy medzi príslušníkmi národnostných menšín a majority vidí aj v posilnení regionálnej identity, zameranej na ochranu a využitie kultúrneho dedičstva v regiónoch.