Horliví moslimovia majú nepísané pravidlo, že ženám sa zakazuje dotýkať sa slobodných mužov a mužom zasa dotýkať sa slobodných žien.
Mroawan Amour, vedúci oddelenia urgentného príjmu vo fakultnej nemocnici v Halle, zažil v súvislosti s tým napríklad aj takúto situáciu, že sa mladý muž zo Somálska odmietol dať vyšetriť ženou-lekárkou. Po arabsky mu bolo potom vysvetlené, že ho prezrie muž.
Podobne reagujú aj moslimské ženy, ktoré sa zasa odmietajú vyzliecť pred mužom-lekárom. Keď však zistia, že muž-lekár je moslim, vtedy súhlasia. Takýto moslimský lekár sa u nich volá “Hakim”, čo v arabskom preklade znamená “lekár” a zároveň aj “múdry” vo význame ako “autorita”.
Prezident Saskej lekárskej asociácie Erik Bodendieck, ktorý má ambulanciu v meste Wurzen, uvažuje len v teoretickej rovine. Čo by robil, keby k nemu raz zašla aj úplne zahalená žena v burke a zistil by u nej kašeľ? Hoci by vedel, že sa za tým kašľom skrýva aj závažnejšia choroba, musel by to asi jednoducho vylúčiť, lebo tá žena by sa odmietla vyzliecť, a tak by vo vyšetrovaní podľa všetkého ďalej nepokračoval. Zatiaľ však takýto prípad ešte nezažil.
Navyše, lekár či lekárka nemôže v ordinácii ostať s pacientom (s pacientkou) osamote. Lekárka Nilüfer Gündog, moslimka vyrastajúca v Nemecku, vysvetľuje, že rodina musí byť prítomná, pretože “len s pomocou rodiny vyzdravie”.
Takéto moslimské zvyky sú pre našu kultúru skutočne nezvyčajné. Lekárom neostáva nič iné, len to brať do úvahy, lebo ďalej sa jednoducho nepohne. Isté “uľahčenie” v tomto smere majú aspoň vtedy, keď je práve pôstny mesiac ramadán, kedy takéto náboženské pravidlá neplatia.