Môj profil 
Predplatné
“Ak porovnávame moslimské spoločenstvo na Slovensku s pomermi v takých štátoch, ako sú napríklad Francúzsko, Nemecko alebo Veľká Británia, vyznávači islamu na Slovensku predstavujú nepočetnú skupinu prisťahovalcov predovšetkým z regiónu Blízkeho východu, z krajín Maghrebu, západného Balkánu a severného Kaukazu. Etnicky rôznorodé spoločenstvo si nevytvorilo previazanú organizovanú štruktúru vlastných inštitúcií a nie je ani rigorózne usmerňované moslimskými autoritami, ako je to v preľudnených veľkomestských aglomeráciách západnej Európy,” uviedol bývalý riaditeľ rozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) a predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD) Igor Cibula.
Zdôraznil, že podľa predsedu Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Safwana Hasna v SR žije asi 5000 moslimov, najviac v Bratislave, potom v Košiciach, Martine, Nitre, Trnave a počas kúpeľnej sezóny v Piešťanoch. “Uvedená nadácia je najaktívnejšie z moslimských občianskych združení u nás. Pretože nespĺňa zákonné podmienky, islam nie je na Slovensku oficiálne uznaným náboženstvom. Vyznávači islamu praktizujú vieru v modlitebniach a kultúrnych centrách, ktoré sú financované zo zbierok alebo zahraničných príspevkov. Predstavitelia moslimskej komunity by chceli získať oficiálnu registráciu svojho náboženstva a povolenie postaviť na Slovensku mešitu. Ich aktivity sa zameriavajú na organizovanie akcií nábožensko-výchovného charakteru, edukačné podujatia a stretnutia moslimských žien. K tomu sa žiada doplniť, že ženy predstavujú štyri pätiny medzi moslimskými konvertitami,” povedal ďalej Cibula.
Predstavitelia moslimského spoločenstva na Slovensku verejne prezentujú kategoricky odmietavé stanoviská voči extrémnym prejavom islamského fundamentalizmu. “Vo všeobecnosti dá sa akceptovať umiernenosť moslimskej komunity u nás, ale napriek tomu nemožno ignorovať verbálne prejavy jednotlivcov, ktoré naznačujú sympatie k Islamskému štátu, ba dokonca záujem zapojiť sa do jeho aktivít v Sýrii a Iraku. Možno tak usudzovať aj z monitorovania sociálnych sietí (Facebook), kde na profiloch užívateľov zo Slovenska sa objavili fotografie, videozáznamy a odkazy na články súvisiace s radikálnym islamistami a aktivitami Islamského štátu. Symptómy bezpečnostného rizika možno vyvodzovať z toho, že komunikácia na sociálnych sieťach sa v poslednom období presunula z otvorených do uzavretých – teda utajených – diskusných skupín. V podmienkach anonymity internetu vzniká reálne riziko kontaktov s extrémistickými islamistami v zahraničí, ktoré sa prejaví nielen názorovou radikalizáciou dotknutých osôb, ale môže tiež vyústiť do verbovania alebo nabádania k teroristickým aktivitám. Takáto internetová stopa je v súčasnosti najdostupnejší zdroj poznatkov o záujmovom prostredí, kde predpokladáme vznik bezpečnostného rizika súvisiaceho s hrozbou terorizmu,” dodal.
V Bratislave sa na začiatku tohto týždňa uskutočnilo v poradí už IX sympózium ABSD, ktoré sa venovalo práve terorizmu.
.JPG)
.jpg)
