Moskva sa pohrala so sankciami a zo zlej situácie vyťažila maximum

Moskva, 10. marca 2015 (HSP/RIA-Novosti, Mikhail Klimentyev, Presidential Press Service)

Svetové média, ekonómovia a analytici komentujú súčasnú hospodársku a finančnú situáciu v Rusku v súvislosti so sankčnou vojnou, ktorú Kremľu vyhlásili západné mocnosti a objavujú zaujímavé a pomerne prekvapivé skutočnosti.

Mnohí analytici prízvukujú, že sa Rusko pohralo so sankciami a zvíťazilo v tejto sankčnej vojne, ktorú ani nechcelo. Nemieni v nej pokračovať, avšak musí sa brániť proti útokom „západnej aliancie“. Experti chladnokrvne rozoberajú situáciu a s prekvapením konštatujú, že sa hospodárska a finančná situácia v Rusku nielen nezhoršila, ale sa dokonca v niektorých oblastiach aj zlepšila.

Samozrejme, sankcie narobili veľa problémov ruským politikom, podnikom, spoločnostiam a výrobcom. Avšak Rusko všetky problémy prekonáva a nepadlo na kolená. Rieši dočasné ťažkosti a nevznikla žiadna hystéria alebo panika. Nik vo vedení Ruska situáciu nepodceňuje a netvrdí, že nie je vážna, no na druhej strane Rusi pokojne pracujú na všetkých „frontoch“ a snažia sa udržiavať situáciu pod kontrolou. Svetoví finanční experti priznávajú, že sa im v tom celkom darí.

Experti si všímajú aj niektoré prekvapivé momenty, ktoré málo kto očakával. Napríklad z ničoho nič viacerí významní svetoví ekonomickí a finanční analytici začali investorom radiť , aby investovali do veľkých ruských korporácií – Sbergank, Gazprom, Rosnefť a pod. Prečo je tu hneď taká dôvera, prečo finančníci považujú ruské podniky za perspektívne? Tým iba naznačili, že žiadna katastrofa Rusku nehrozí a jeho hospodárstvo sa bude normálne rozvíjať – preto môžu investori očakávať solídne zisky, ak začnú investovať do ruskej ekonomiky.

Ďalšie prekvapenie. Experti uvádzajú, že nepríjemnú situáciu – pád kurzu rubľa – Rusko dokázalo využiť vo svoj prospech a skúpilo akcie svojich najväčších exportných spoločností a podnikov: urobilo to presne tak, ako vlani na jar – po pripojení Krymu. Finančné spoločnosti hneď zareagovali – a nie len v Európe, ale aj za oceánom. Napríklad finančný gigant Bank of America Merrill Lynch Global Research vyhlásil, že považuje akcie Gazpromu za jeden z najatraktívnejších smerov investícií v ropnom a plynovom sektore celej Európy, Blízkeho Východu a Afriky.

Finanční experti prízvukujú, že Gazprom sa môže stať sliepkou, ktorá znáša zlaté vajíčka, v prípade, keď na európskom trhu vznikne deficit plynu. A experti Goldman Sachs pridali akcie Sberbank na východoeurópsky zoznam najperspektívnejších podnikov. Vyhlásili, že najlepšie vo finančnom sektore vyzerajú Sberbank a Moskovská burza.

Viaceré európske média uvádzajú, že Rusko dokázalo vyťažiť maximum zo zlej situácie a vlastne zopakovalo „trik“, ktorý predviedlo na jar 2014, keď pripojenie Krymu vyvolalo silnú turbulenciu hospodársko-finančného trhu. Moskva iba v priebehu niekoľkých dní fakticky za babku skúpila plynové a ropné akcie ruských podnikov, ktorá sa nachádzali vo vlastníctve západných finančných skupín a bánk. Stalo sa to aj vďaka tomu, že sa na Západe rozšírili chýry o tom, že Národná banka Ruska odmieta podporovať národnú valutu: Bolo to však presne naopak a západní experti si teraz lámu hlavu, kto a prečo rozšíril túto „dezinformáciu“…

Kvôli pádu rubľa Moskva dokázala vrátiť väčšiu časť ruských akcií a navyše zarobiť 20 miliárd dolárov fakticky v priebehu týždňa. Experti Moskovskej burzy prezradili, že zaregistrovali masový nákup akcií ruských podnikov za minimálnu cenu, pretože ceny akcií poklesli až na samotné dno. Nevedeli alebo nechceli úplne presne uviesť, kto konkrétne skupoval tieto akcie. Niektorí však prezradili, že to „skutočne bola masová akcia a podľa všetkého bola perfektne skoordinovaná a organizácia týchto nákupov bola na vysokej profesionálnej úrovni.“

Taktiež si svetoví finanční experti všimli, že Rusko skupuje zlato v obrovských množstvách a podľa všetkého si svoje kroky koordinuje s Čínou. Predpokladajú, že podobným spôsobom Rusko a Čína vyhlásili vojnu doláru a mienia ho zbaviť svetovej nadvlády. Mnohí prízvukujú, že Moskva sa zjavne zbavuje dolára a cielene nakupuje zlato už v priebehu 9 mesiacov. Poukazujú na to, že to nie je náhoda, že Moskva investovala značnú časť svojich valutových rezerv – asi 100 miliárd dolárov – na podporu rubľa, záchranu niektorých svojich významných spoločností a výrobných podnikov.

Experti zdôrazňujú, že Moskva ako dôvod využila západné sankcie a začala skupovať zlato. Podotýkajú, že sa za tým skrýva gigantický plán a geopolitická stratégia Kremľa, ktorý sa rozhodol získať „nezávislosť“ od dolára a vytvoriť si priestor na finančné manévrovanie v prípade ďalšej vlny západných sankcií. Pripomínajú, že zlato sa v celom svete považuje za spoľahlivú valutu a je lepšou alternatívou krachujúcemu doláru. Zdôrazňujú, že navýšenie zlatých rezerv Moskvy je zjavným vyhlásením „hospodárskej a finančnej nezávislosti od dolára a od USA“.

eu