“Konflikt v Náhornom Karabachu u nás vyvoláva veľké obavy. Nie preto, že je to veľmi blízkopri našich hraniciach, ale hlavne preto, že Arménsko, ale aj Azerbajdžan pre nás nie sú cudzie krajiny. To pre nás nie sú cudzie národy,” uviedol Nebenzja. “Máme hlboké vzťahy s oboma týmito krajinami,“ dodal.

Moskva chce riešenie

Rusko vystupuje za nájdenie riešenia karabašského konfliktu, urovnanie bude možné prerokovať len potom čo obe strany zastavia paľbu, dodal Nebenzja.

Arménsko a Azerbajdžan zatiaľ nie sú schopné viesť rokovania, najskôr je potrebné dosiahnuť zastavenie paľby, vyhlásil ruský predstaviteľ na pôde OSN.

“Nie je možné o ničom rokovať, žiadne urovnanie do tej doby, kým prebiehajú vojenské činnosti,“ povedal Nebenzja vo štvrtok na brífingu v New Yorku, ktorý bol venovaný začiatku ruského predsedníctva Bezpečnostnej rade OSN v októbri.

Diplomat pripomenul, že Rusko skôr ponúklo Baku a Jerevanu svoje sprostredkovateľské úsilie.

“Konflikt v Náhornom Karabachu je pre nás zdrojom veľkých starostí,“ dodal s tým, že obe krajiny sú Rusku blízke.

Nebenzja tiež zdôraznil, že tento konflikt nemá a nemôže mať vojenské riešenie.

“O tomto konflikte sa rokuje už mnoho rokov,“ uviedol diplomat a pripomenul, že rokovania vedú v dvojstrannom formáte, ale aj v rámci Minskej skupiny OBSE.

“Teraz je jediným variantom zastavenie vojenských činností a dosiahnutie režimu zastavenia paľby,“ uviedol Nebenzja.

Výzva Baku a Jerevanu

Vasilij Nebenzja okrem iného vyjadril nádej v to, že výzva prezidentov Ruska, USA a Francúzska ovplyvní rozhodovanie Jerevanu a Baku. Hlavy týchto štátov vo štvrtok vyzvali bojujúce štáty, aby zastavili boje a začali znovu rokovať bez predbežných podmienok. Štátnici tiež vyjadrili sústrasť rodinám, ktoré prišli o svojich blízkych.

“Dnes prezidenti krajín, ktoré spolupredsedajú Minskej skupine, vystúpili s vyhlásením, že vynesú otázku na ďalšiu úroveň, čo svedčí o tom, nakoľko vážne pristupujú k týmto udalostiam,“ uviedol ruský zástupca pri OSN.

.

“Dúfam, že to na bojujúce strany bude mať efekt,“ dodal Nebenzja.

Ruský prezident Vladimir Putin, francúzsky prezident Emmanuel Macrona a americký prezident Donald Trump predtým urobili spoločné vyhlásenie o situácii v Náhornom Karabachu. To uverejnili na webových stránkach Kremľa.

“Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin, prezident Spojených štátov amerických Donald Trump a prezident Francúzskej republiky Emmanuel Macrona ako zástupcovia spolupredsednických krajín Minskej skupiny OBSE odsudzujú tým najsilnejším spôsobom eskaláciu násilia na styčnej línii v oblasti konfliktu v Náhornom Karabachu.“

Prezidenti vyjadrili ľútosť nad obeťami konfliktu a vyjadrili tiež sústrasť rodinám zabitých a zranených.

“Vyzývame na okamžité zastavenie nepriateľských akcií medzi ozbrojenými silami zúčastnených strán. Vyzývame tiež lídrov Arménska a Azerbajdžanu, aby na seba okamžite prevzali zodpovednosť v dobrej viere a obnovili rokovania bez predbežných podmienok o podstate zmierenia za pomoci spolupredsedov Minskej skupiny OBSE.“

Macron obvinil Turecko, že do Azerbajdžanu presunulo teroristov zo Sýrie

Francúzsky prezident Emmanuel Macrona oznámil, že 300 sýrskych ozbrojencov bolo presunutých cez turecký Gaziantep do Baku. Ministerstvo zahraničia Azerbajdžanu však tieto informácie popiera.

“Títo ozbrojenci boli identifikovaní, pochádzajú zo skupiny džihádistov, ktorá pôsobí v okolí Aleppa,” vyhlásil francúzsky prezident. Podľa jeho slov sa chystá presun ďalšieho kontingentu o rovnakom počte.

Ako už skôr vyhlásil Macron, Francúzsko disponuje informáciami o tom, že ozbrojenci zo Sýrie zamierili do Náhorného Karabachu, aby sa zúčastnili bojových akcií.

Sýrski žoldnieri v karabašském konflikte

Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa v priebehu telefonického rozhovoru s poradcom prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Robertom O’Brienom tiež dotkol témy sýrskych žoldnierov v karabašskom konflikte.

“V priebehu rozhovoru Pašinjan prehovoril o zapojení Turecka do bojových akcií a o tom ako Turecko rozmiestňuje sýrskych žoldnierov a teroristov v Azerbajdžane. Premiér zdôraznil nutnosť vyhostenia žoldnierov a teroristov z regiónu, bez čoho nebude možné zastavenie paľby,” uvádza sa na webe arménskej vlády.

Podľa informácií arménskej vlády O’Brien vyjadril hlboké znepokojenie americkej strany situáciou na južnom Kaukaze a potvrdil zainteresovanosť USA na čo najrýchlejšom zastavení paľby a nastolení stability a tiež ochotu byť užitočnými Arménsku a celému regiónu.

“O’Brien zdôraznil, že konflikt nemá vojenské riešenie, a potvrdil pozíciu, ktorú vyjadril prezident USA v spoločnom vyhlásení s prezidentmi Putinom a Macronom,” uvádza sa v správe.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov skôr vyhlásil, že na porade Vladimira Putina so stálymi členmi Bezpečnostnej rady RF jej účastníci vytýčili “mimoriadne nebezpečenstvo spojené s presunom ozbrojencov zo Sýrie a Líbye do Náhorného Karabachu”.

Ministerstvo zahraničia Azerbajdžanu vyvracia správy o presune žoldnierov zo Sýrie do ich krajiny a tvrdí, že sa proti Baku vedie informačnú kampaň.

Konflikt v Náhornom Karabachu

Ministerstvo obrany Azerbajdžanu 27. septembra vyhlásilo, že Ozbrojené sily Arménska ostreľovali obce na línii dotyku v Karabachu a že došlo k obetiam na životoch medzi civilistami a vojakmi. Podľa vyhlásenia Ministerstva obrany Arménska bol Náhorný Karabach “vystavený leteckým a raketovým útokom”. V Jerevane vyhlásili, že Baku “začalo ofenzívu” v karabašskom smere. V neuznanej republike Arcach oznámili, že z diel boli ostreľované obce v Náhornom Karabachu, oi. aj metropola Stepanakert. Úrady miestnych obyvateľov vyzvali, aby sa ukryli, a neskôr v Náhornom Karabachu vyhlásili stanné právo a mobilizáciu.

Stanné právo a všeobecnú mobilizáciu vyhlásilo tiež Arménsko. Bývalý námestník ministra spravodlivosti Arménska a bývalý ombudsman Náhorného Karabachu Ruben Melikjan v rozhovore pre Sputnik vyhlásil, že všeobecná mobilizácia bola v Arménsku vyhlásená prvýkrát. Prezident Azerbajdžanu schválil vyhlásenie stanného práva v rade miest a regiónov krajiny, a zákaz vychádzania v krajine, vyhlásil tiež čiastočnú mobilizáciu.