Napätie medzi USA a Ruskom sa tento týždeň naďalej zvyšovalo, keď dva americké bezpilotné lietadlá MQ-9 Reaper poškodili svetlice vypustené z ruských lietadiel nad Sýriou.

Prvý incident v nedeľu poškodil vrtuľu dronu, ale nespôsobil jeho haváriu, ale zopakoval podobnú epizódu nad Čiernym morom v marci, keď sa dron zrútil po zrážke s ruským lietadlom. K ďalšiemu incidentu došlo v stredu nad severozápadnou Sýriou a jeho výsledkom bolo poškodenie jedného z krídel dronu.

V júli tak bolo zaznamenaných celkovo šesť incidentov s ruskými a americkými lietadlami. Konfrontácie boli pripomienkou potenciálneho nebezpečenstva, ktoré predstavujú americké a ruské sily pôsobiace v Sýrii vo vzájomnej blízkosti, a vyvolávajú otázku, prečo americké sily stále pôsobia v krajine, kde nemajú žiadny právny mandát.

Ruské a americké sily pôsobia v Sýrii a nad ňou súčasne od ruskej intervencie na strane sýrskej vlády v roku 2015 a väčšinu tohto času dodržiavali pravidlá dekonflikácie, ktorých cieľom bolo zabrániť vzájomným nehodám. Najnovšie epizódy spolu s ďalšími incidentmi zo začiatku roka naznačujú, že tieto pravidlá sa začínajú porušovať, keďže vojna na Ukrajine poškodzuje americko-ruské vzťahy všade inde.

Pre úplnosť treba dodať, že aj ruská armáda tvrdí, že americké lietadlá opakovane porušujú pravidlá dekonfliktu a obviňuje USA z týchto incidentov. Je možné, že tieto incidenty zostanú relatívne ojedinelé, alebo môžu byť predohrou k rastúcemu nepriateľstvu a dokonca priamemu konfliktu.

Vo väčšine mediálnych správ o týchto incidentoch sa pozornosť sústreďuje na to, ako by USA mohli reagovať, ale chýba tu dôležitejšia otázka, prečo nad Sýriou roky po porážke Islamského štátu (ISIS) stále lietajú americké vojenské lietadlá. Oficiálne zdôvodnenie je, že USA pomáhajú pri zasahovaní proti zvyškom ISIS. Cieľ usilovať sa o “trvalú porážku” tejto skupiny však uväznil armádu v misii s otvoreným koncom, ktorá má len málo, ak vôbec niečo, spoločné s bezpečnosťou USA.

Plnenie tejto misie tiež znamená, že americké sily sú buď terčom pozemných útokov milícií napojených na Irán, alebo sa dostávajú do tesných vzdušných stretov s ruskými lietadlami. USA zo svojich vojenských operácií v Sýrii získajú len veľmi málo a riziko eskalácie vzťahov s Ruskom aj Iránom je vážnym problémom. Ponechanie amerických síl v Sýrii nestojí za to, aby sme naďalej riskovali. Pre USA by malo oveľa väčší zmysel stiahnuť svoje sily zo Sýrie, ale vieme, že vo Washingtone bude tvrdý odpor voči odchodu, keď je prítomnosť USA priamo spochybňovaná.

Bolo by rozumnejšie odísť zo Sýrie teraz, skôr než dôjde k incidentu, ktorý si vyžiada obete na životoch, pretože v takom prípade sa zvýši nebezpečenstvo eskalácie a v prípade, že k nej dôjde, bude oveľa ťažšie odísť. Našťastie, v dôsledku predchádzajúcich konfrontácií bolo zranených a zabitých pomerne málo príslušníkov amerického personálu, ale nie je dôvod, aby USA naďalej pokúšali šťastie. Od nikoho by sa nemalo očakávať, že bude riskovať svoj život pre zmätočnú, neschválenú misiu na mieste, kde USA majú v stávke tak málo.

Vo Washingtone panuje zvrátená predstava, že USA by nemali stiahnuť svojich vojakov z inej krajiny, aj keď ich ďalšia prítomnosť už neslúži záujmom USA. Strach z vytvorenia “vákua”, ktoré vyplnia protivníci, paralyzuje Washington a núti ho udržiavať nasadenie, ktorého prínos pre bezpečnosť je zanedbateľný alebo žiadny. Ak tvorcovia politík túto myšlienku akceptujú, bráni to USA v obmedzení nepotrebných nasadení a prispieva k prílišnému rozptýleniu amerických zdrojov a ľudských zdrojov na príliš mnohých miestach. Takisto vystavuje americké sily riziku na miestach, kde nemajú žiadny dôvod byť.

Ako vysvetlil Ben Friedman z organizácie Defense Priorities, strach z toho, že po sebe zanecháme “vákuum”, nie je na mieste: “V súčasnosti sú miesta, na ktoré sa posielajú americké jednotky, aby ich stabilizovali, zvyčajne strategicky nedôležité alebo nepodstatné, to znamená, že nie sú cenným územím, ktoré by mohol ovládať niekto zvonka. Preto zahraničné snahy o využitie prípadného vákua, ktoré by vzniklo odchodom USA, nepoškodia bezpečnosť USA.”

Pre bezpečnosť USA nebolo dôležité, kto vládol východnej Sýrii pred pätnástimi rokmi, a nie je to dôležité ani teraz. USA si môžu ľahko dovoliť opustiť Sýriu a náklady na zotrvanie prevyšujú akýkoľvek viditeľný prínos. Ak budú náklady teraz zahŕňať aj bežné konfrontácie s Ruskom a Iránom podporovanými silami, sú ešte vyššie ako predtým.

Vzhľadom na intenzívnu protiruskú náladu vo Washingtone incidenty s dronmi pravdepodobne spôsobia, že administratíva sa znovu zapojí do misie v Sýrii a možno dokonca vyšle ďalšie posily. Už teraz USA rozširujú svoju stopu na Blízkom východe o ďalšie jednotky a lietadlá smerujúce do Perzského zálivu. To všetko je chyba a udržiava to nadmerné investície USA v regióne. USA by rozhodne nemali posielať ďalšie sily do Sýrie, ale mali by hľadať spôsoby, ako ich bezpečne dostať preč.

Medzitým musia armády USA a Ruska spolupracovať na obnovení pravidiel dekonflikácie, ktoré v minulých rokoch dobre fungovali. Hoci bude existovať pokušenie prijať trestné opatrenia voči Rusku, v záujme deeskalácie by sa tomu malo odolať. Ak sú na ruskej strane zástancovia tvrdej línie, ktorí dúfajú, že sa im podarí nalákať USA na prehnanú reakciu, bolo by hlúpe dať im to, čo chcú.

Obe strany nesú spoločnú vinu za nezákonnú vojenskú prítomnosť v Sýrii. Prezidenti oboch strán v nej pokračovali a členovia Kongresu z oboch strán umožnili výkonnej moci viesť tam nezákonnú vojnu. V Kongrese bolo niekoľko pokusov požadovať odchod všetkých amerických síl na základe vojnových právomocí, ale boli neúspešné.Reprezentant Jamaal Bowman predložil nový pozmeňujúci a doplňujúci návrh k NDAA, ktorý by po roku zakázal financovanie americkej vojenskej prítomnosti v Sýrii, ak by na to Kongres nedal povolenie. Nech už Bowmanov pozmeňujúci a doplňujúci návrh dopadne akokoľvek, niet pochýb o tom, že práve teraz sú americké sily v Sýrii nelegálne, ako to bolo posledných deväť rokov.

Vojenská prítomnosť USA v Sýrii je v súčasnosti vo Washingtone väčšinou na vedľajšej koľaji, ale je to jedno zo zostávajúcich divadiel “vojny proti terorizmu”, ktorá sa neskončila. Americké sily sú stále zapojené do bojov a vystavené riziku útoku napriek tomu, že na svoju misiu nemajú riadne povolenie Kongresu ani medzinárodný mandát. Z právneho aj politického hľadiska je potrebné túto politiku zrušiť a stiahnuť americké sily.

Prečítajte si tiež 

Čína a Severná Kórea sa “zblížia”, keď vojenská prítomnosť USA zhorší napätie na polostrove

Čína, Severná Kórea a Rusko si pripomínajú 70. výročie prímeria v kórejskej vojne. Čo sa môžu USA naučiť