Môj profil 
Predplatné
Bratislava 1. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)
Obvinia tých, ktorí príkazy vykonávali namiesto tých, ktorí ich dávali
V kauze Gorila budú podozreniam čeliť exmanažéri. Tvrdí to denník Pravda v dnešnom vydaní v článku na 2. strane. Ako ďalej uvádza, privatizácia Slovenských elektrární nemusela byť pre štát výhodná. Manažéri firmy totiž údajne mohli pred privatizáciou z roku 2006 spraviť kroky, ktoré mohli znížiť hodnotu podniku.
Vyšetrovatelia tímu, ktorí riešia kauzu Gorila, pripravujú podľa informácií Pravdy v tomto smere trestné stíhanie vo veci nehospodárneho spravovania zvereného majetku. „Pred privatizáciou tam prebiehali rôzne konkrétne čiastkové aktivity, ktoré vedú k podozreniu, že tí, čo riadili elektrárne, porušovali povinnosti pri správe cudzieho majetku,“ uviedol zdroj blízky vyšetrovaniu. Dozorujúci prokurátor ešte nezačal v tejto veci trestné stíhanie, je to však otázka pár dní.
Stíhanie by sa malo týkať aktivít súvisiacich so Slovenskými elektrárňami ešte z čias privatizácie počas druhej Dzurindovej vlády. „Vyplýva to z výpovedí svedkov a z dokumentov, ktoré sa podarilo získať vyšetrovateľom,“ uviedol pre Pravdu zdroj z justičného prostredia, ktorý si neželal byť menovaný.
Rozhodnutie o začatí trestného stíhania by prokurátor mohol dať podľa informácií Pravdy najneskôr do začiatku budúceho týždňa. Podľa zdroja Pravdy vyšetrovateľ získal informácie o týchto skutočnostiach výsluchmi a z dokumentov, ktoré má k dispozícii.
V údajnom spise Gorila, ktorého pravosť zatiaľ nikto nepotvrdil, sa napríklad píše o stámiliónových obchodoch pri vyraďovaní jadra, teda likvidácii V1 a vyhoreného paliva, či o tom, že ľudia dosadení politickými stranami do predstavenstva elektrární si tam robia vlastné obchody. Aktéri spomínaní v spise Gorila všetky podozrenia z korupcie odmietajú a tvrdia, že dokument nie je pravdivý.
Spis sa tiež týka stámiliónových tendrov, ktoré mala schvaľovať dozorná rada podniku, či súťaží na informačný systém a hovorí aj o výške provízií v prípade, ak vyhrá súťaž vopred určená spoločnosť.
Elektrárňam vtedy šéfoval aj Miroslav Rapšík, ktorý v súčasnosti pôsobí napríklad v predstavenstve štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. „Úplne vylučujem, že počas môjho pôsobenia v elektrárňach sa dialo čokoľvek, čo by bolo v rozpore s predpismi,“ tvrdí Rapšík. Podobné stanovisko zaujal aj Pavol Rusko, ktorý bol ministrom hospodárstva do augusta 2005. „Ja som bol ten posledný, kto by mohol mať nejaké informácie o manipuláciách s privatizačnou cenou. Ak to bolo zámerné, muselo to byť iniciované osobami z úrovne vlády,“ mieni Rusko.
Po Ruskovi rezort hospodárstva prevzal nakrátko Ivan Mikloš (SDKÚ). Ten tvrdí, že počas jeho obdobia sa neprijali v súvislosti s prípravou privatizácie elektrární „žiadne zásadné rozhodnutia“. V skutočnosti však práve počas Miklošovho ministrovania štátny Fond národného majetku odobril kľúčový investičný plán Enelu v elektrárňach, ktorého súčasťou bolo sporné vzdanie sa dividend štátu v prospech investícií elektrární. Mikloš tento krok ako minister obhajoval a štát aj v dôsledku toho nemá z podniku nijaké dividendy. Na tento záväzok nadviazala neskôr aj prvá, aj terajšia Ficova vláda.
Po Miklošovi prevzal rezort hospodárstva Jirko Malchárek, ktorý dosadil do elektrární nových nominantov. Malchárka sa vo štvrtok denníku Pravda nepodarilo skontaktovať. Taliansky Enel vstúpil do elektrární na jar 2006 a za 66 percent akcií štát dostal miliardu eur. Za túto privatizačnú cenu si druhá Dzurindova vláda vyslúžila kritiku, píše sa v dnešnej Pravde.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
